Honvéd ??, Janos Todor — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

14/81

Honvéd ??, Janos Todor

premietanie (slideshow)
Honvéd ??, Janos Todor

Honvéd ??, Janos Todor, *1894 +23.IX.1918

Náhrobný kameň z bývalého vojenského cintorína v Žiline
(Foto: 10. 8. 2021)

Náhrobný kameň z poľného vojnového cintorína s 1276 obeťami I. svetovej vojny, ktorí zomreli v žilinskej vojenskej barakovej nemocnici sa zachovali vďaka správcovi cintorína Vincenta Francla. Pôvodné tri náhrobné kamene boli umiestené pri kríži na Novom cintoríne v Žiline. Dva z nich – Antal Kosmal a František Švihálek boli prevezené naspäť na Starý cintorín. K náhrobným kameňom pribudla jednoduchá pamätná tabuľka s textom: "Padlým vojakom prvej svetovej vojny 24. 5. 2007". Pán Vincent Francl postavil pri kríži aj pamätník vojakom, ktorí zomreli v žilinskej vojenskej barakovej nemocnici počas I. svetovej vojny. Na kovovej konštrukcii je umiestených 121 tabuliek z náhrobných kameňov, ktoré sa mu podarilo zachrániť pri likvidácii vojnového cintorína.

O zajateckom tábore, ktorý bol na území mesta Žiliny počas I. svetovej vojny si prečítajte od historika Dušana Halaja, CSc. po kliknutí na odkaz: Zajatecký tábor v Žiline.

Zachovalé náhrobné kamene: Náhrobný kameň č. 740, Antal Kosmal, Honv. kon. ppl. č. 13, 1882 – 22. III. 1917 (je na Starom cintoríne), náhrobný kameň č.1095 (v strede), Janos Todor, 1892 - 1918, náhrobný kameň č. 11 (vpravo), František Švihálek, 1895 – 1925 (je na Starom cintoríne). Náhrobné kamene a ostatky vojakov Mojžišovej viery rôznych národností, ktorí boli pochovaní na Židovskom cintoríne v Žiline, sa zachovali neporušené. Vojenské hroby na židovskom cintoríne si pozrite po kliknutí na odkaz: Židovský cintorín v Žiline.

História: Na mieste poľného vojenského cintorína s 1276 obeťami I. svetovej vojny, ktorí zomreli v žilinskej vojenskej barákovej nemocnici, bol po vojne vybudovaný cintorín s centrálnym pomníkom padlých, ktorý patril medzi najkrajšie vojenské cintoríny v Európe. Boli tu pochovaní Slováci, Česi, Poliaci, Ukrajinci, Rusi, Srbi, Nemci, Rakúšania, Taliani, Rumuni, Turci a veľa neznámych. Postupným rozširovaním starého cintorína a budovaním estakády po roku 1970 medzinárodný vojenský cintorín v Žiline definitívne zanikol.

Text história, zdroj: Pfliegel, M., Krušinský, G.: "Premeny Žiliny", Vydavateľstvo Osveta, š. p. Martin, 1990, s. 73.



Kategórie
Publikované
Rozmery 905*600
Návštev 75

[0] Komentárov

Pridať komentár