Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Židovský cintorín Turzovka – בית הקברות היהודי – Jewish Cemetery in Turzovka

Jüdischer Friedhof in Turzovka
(Foto: 3. 10. 2015)

Osídlenie Turzovky židovským obyvateľstvom musíme brať v širšom kontexte osídľovania Horných Kysúc. Prví Židia na Kysuciach sa objavili v priebehu 18. storočia. Súviselo to so sťahovaním Židov z neďalekej Moravy, kde totiž platil od roku 1727 familiantsky zákon, ktorý povoľoval oženiť sa len najstaršiemu synovi v židovskej rodine. Týmto bol zastavený populačný rast židovského obyvateľstva. Rodiny, ktoré mali len dcéry boli odsúdené na vymretie. Mladší súrodenci, ak si chceli založiť rodiny, museli sa z rakúskej časti monarchie vysťahovať. Sťahovali sa hlavne na Slovensko, kde takýto zákon neplatil a postupne osídľovali Slovensko od západnej strany. Usídľovali sa aj na Kysuciach, hlavne v Čadci, Turzovke a vo Vysokej nad Kysucou. Väčšie osídlenie bolo aj v Starej Bystrici a Kysuckom Novom Meste. Židovské rodiny žili v menšom počte aj v obciach, ale len v Čadci, Turzovke, Vysokej nad Kysucou, Starej Bystrici a Kysuckom Novom Meste mali postavené synagógy a cintoríny. Chotár Turzovky susedil priamo s Moravou. Moravskí Židia prichádzali do tejto oblasti cez priesmyk v oblasti Klokočova, ktorý bol súčasťou Turzovky, ale aj cez neďaleký Makovský priesmyk.
Podľa daňového súpisu židovského obyvateľstva Trenčianskej župy z roku 1746 žili v Turzovke 2 židovské rodiny. Kanonická vizitácia zo 6. 9. 1798 uvádza, že v turzovskej farnosti žilo 36 obyvateľov židovského náboženstva. Počet obyvateľov židovskej náboženskej obce v roku 1828 bol 150 a v roku 1880 sa zvýšil na 163.
V polovici 19. storočia žilo v Turzovke 150 Židov, v neďalekej Vysokej nad Kysucou časti Nižný Kelčov asi 200 Židov, v Čadci 134 a Starej Bystrici 76. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1900 žilo na Kysuciach 1154 Židov. Najviac ich bolo v Čadci (346), Turzovke (118), Kysuckom Novom Meste (109), Starej Bystrici (134), Vysokej nad Kysucou (69) a Makove (59). V roku 1818 sa stala Turzovka sídlom židovského matričného úradu (rodné, sobášne a úmrtné matriky). Do matričného úradu spadali obce horných Kysúc, Divina, Dlhé Pole a Nesluša.
Matričné úrady boli v r. 1885 úradne uzavreté a židovskí obyvatelia sa zapisovali do matrík v novozriadených sídelných matričných obvodoch. Židovská náboženská obec si v rokoch 1895 – 1898 postavila synagógu, židovskú školu a zriadila cintorín (na mieste synagógy bol neskôr postavený Hrancov dom a na mieste školy je v súčasnosti predajňa). Aj keď v mnohých obciach pôsobili Židia ako obchodníci a krčmári, mnohí židovskí obyvatelia, najmä na vidieku, boli chudobní. Preto sa z chudobných dedín sťahovali do miest, kde boli väčšie možnosti na podnikanie a živobytie. Koncom 19. storočia s nástupom kapitalizmu získali silné pozície v hospodárskom živote (obchod s drevom, drevospracujúci priemysel, vlastníctvo lesov, pozemkov a nehnuteľnosti). Uvedomili si dôležitosť vzdelávania a stali sa z nich lekári, sudcovia, advokáti, notári, umelci a podieľali sa na verejnom, spoločenskom a hospodárskom živote. Židovská komunita významne hospodársky a spoločensky povzniesla život na Kysuciach. V roku 1900 mala židovská náboženská obec len 118 osôb. Počet osôb postupne klesal. V roku 1930 žilo v Turzovke 73 obyvateľov židovskej národnosti a v roku 1938 ich počet klesol na 68. Podľa posledného súpisu z roku 1942 ich bolo 57.
Na začiatku 40. rokov minulého storočia bolo voči židovskému obyvateľstvu uplatňované tvrdé a neľudské opatrenia. Postupne boli zbavení všetkého majetku, domy, obchody a podniky boli arizované. V okrese Čadca sa na arizácii židovského majetku podieľalo 51 a v okrese Kysucké Nové Mesto 30 arizátorov. Židov zhromaždili najprv v prázdnych priestoroch súkenky (neskôr Slovena) a odtiaľ boli sústredení do Zberného tábora v Žiline a iných táborov na Slovensku. Potom boli vyvezení v dobytčích vagónoch do nemeckých koncentračných a vyhladzovacích táborov. Počas obdobia holokaustu boli kysuckí Židia vyvraždení, vrátane žien a detí. Po vojne boli zbúrané všetky synagógy na Kysuciach, medzi nimi aj v Turzovke. Bohužiaľ aj židovský cintorín postihol podobný osud. Náhrobné kamene boli rozkradnuté, zničené a na jeho mieste bol navezený štrk.

Podľa stránky ÚPN bol stav počtu osôb uvedených v Súpise Židov z roku 1942 v Čadci a okolí nasledovný: Čadca 131, Čierne 5, Makov 9, Oščadnica 13, Raková 3, Skalité 7, Svrčinovec 1, Turzovka 57, Vysoká nad Kysucou 18, Zákopčie 5.
Synagógy a cintoríny boli v Čadci, Starej Bystrici, Turzovke, Vysokej nad Kysucou (Nižný Kelčov) a Kysuckom Novom Meste. Všetky synagógy na Kysuciach boli asanované. Židovské cintoríny sa zachovali vo Vysokej nad Kysucou (Nižný Kelčov), Starej Bystrici (zničený a zanedbaný) a Kysuckom Novom Meste (zničený a zanedbaný), v Turzovke zničený a v Čadci zrušený. V širšom okolí sú cintoríny v Žiline, Varíne, Rajci, Divine (zrušený), Kotešovej, Hliníku nad Váhom a Bytči (zrušený). Synagógy v širšom okolí sú zachované dve – v Žiline (neologická a ortodoxná) a Bytči. Dnes sa v Turzovke k židovskému náboženstvu nikto nehlási, nenachádza sa tu nijaký pamätník, ani pamätná tabuľa obetiam holokaustu.