História židovskej komunity — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

1/17

História židovskej komunity

premietanie (slideshow)
História židovskej komunity

Židovský cintorín v Kysuckom Novom Meste – בית הקברות היהודי – Jewish cemetery in Kysucké Nové Mesto

História židovskej komunity v Kysuckom Novom Meste
(Foto: 16. 4. 2011)

Osídlenie Kysuckého Nového Mesta židovským obyvateľstvom musíme brať v širšom kontexte osídľovania Kysúc a Považia. Prví Židia na Kysuciach sa objavili v priebehu 18. storočia. Súviselo to so sťahovaním Židov z neďalekej Moravy, kde totiž platil od roku 1727 familiantsky zákon, ktorý povoľoval oženiť sa len najstaršiemu synovi v židovskej rodine. Týmto bol zastavený populačný rast židovského obyvateľstva. Rodiny, ktoré mali len dcéry boli odsúdené na vymretie. Mladší súrodenci, ak si chceli založiť rodiny, museli sa z rakúskej časti monarchie vysťahovať. Sťahovali sa hlavne na Slovensko, kde takýto zákon neplatil a postupne osídľovali Slovensko od západnej strany. Usídľovali sa na Považí a Kysuciach, kde prechádzali cez priesmyky z moravskej strany. Najväčšie osídlenie na Kysuciach bolo v Čadci, Turzovke, Vysokej nad Kysucou (Nižný Kelčov), Starej Bystrici a Kysuckom Novom Meste. Židovské rodiny žili v menšom počte aj v obciach, ale len v Čadci, Turzovke, Vysokej nad Kysucou, Starej Bystrici a Kysuckom Novom Meste mali postavené synagógy a cintoríny.
V roku 1828 bolo v Kysuckom Novom Meste 5 obyvateľov židovského pôvodu, v Kysuckom Lieskovci 19 a v Lodne 4. Avšak v roku 1857 ich bolo v Kysuckom Novom Meste 102 a v okolitých dedinách 81. V polovici 19. storočia žilo v Starej Bystrici 76 Židov, v Čadci 134, Turzovke 150 Židov a v neďalekej Vysokej nad Kysucou časti Nižný Kelčov asi 200. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1900 žilo na Kysuciach 1154 Židov. Najviac ich bolo v Čadci (346), Turzovke (118), Kysuckom Novom Meste (109), Starej Bystrici (134), Vysokej nad Kysucou (69) a Makove (59).
Náboženská obec v Kysuckom Novom Meste bola založená v roku 1850 a patrila pod žilinský rabinát. V roku 1875 si židovská náboženská obec zriadila židovskú školu a v roku 1906 postavila synagógu. Cintorín bol vybudovaný už začiatkom 19. storočia mimo mesta, smerom do osady Dúbie. Pochovávali sa tam Židia nielen z Kysuckého Nového Mesta, ale aj z okolia. Kysucké Nové Mesto bolo aj sídlom židovského matričného úradu (rodné, sobášne a úmrtné matriky). Matričné úrady boli v r. 1885 úradne uzavreté a židovskí obyvatelia sa zapisovali do matrík v novozriadených sídelných matričných obvodoch. Na Kysuciach boli ešte matričné úrady v Čadci, Turzovke a Starej Bystrici.
Aj keď v mnohých obciach pôsobili Židia ako obchodníci a krčmári, mnohí židovskí obyvatelia, najmä na vidieku, boli chudobní. Preto sa z dedín sťahovali do miest, kde boli lepšie možnosti na podnikanie a živobytie. Koncom 19. storočia s nástupom kapitalizmu získali silné pozície v hospodárskom živote (obchod s drevom, drevospracujúci priemysel, vlastníctvo lesov, pozemkov a nehnuteľnosti). Uvedomili si dôležitosť vzdelávania a stali sa z nich lekári, sudcovia, advokáti, notári, umelci a podieľali sa na verejnom, spoločenskom a hospodárskom živote. Židovská komunita významne hospodársky a spoločensky povzniesla život v Kysuckom Novom Meste.
Na začiatku 40. rokov minulého storočia bolo voči židovskému obyvateľstvu uplatňované tvrdé a neľudské opatrenia. Postupne boli zbavení všetkého majetku, domy, obchody a podniky boli arizované. V okrese Kysucké Nové Mesto sa na arizácii židovského majetku podieľalo 30 a v okrese Čadca 51 arizátorov. Počas druhej svetovej vojny bol v meste zriadený 26. 9. 1941 pracovný tábor pre Židov. Židia boli odvlečení do Zberného tábora v Žiline a iných táborov na Slovensku. Potom boli vyvezení v dobytčích vagónoch do nemeckých koncentračných táborov. Počas obdobia holokaustu boli kysuckí Židia vyvraždení, vrátane žien a detí.
Podľa stránky ÚPN bol stav počtu osôb uvedených v Súpise Židov z roku 1942 v Kysuckom Novom Meste a okolí nasledovný: Kysucké Nové Mesto 29, Krásno nad Kysucou 3, Lutiše 2, Nesluša 1, Nová Bystrica 7, Ochodnica 3, Riečnica 3, Stará Bystrica 24 (mala vlastný cintorín), Vranie 3, Zborov nad Bystricou 3 a Žilina 2 977. V Čadci a okolí bol počet obyvateľov židovského vyznania nasledovný: Čadca 131, Čierne 5, Makov 9, Oščadnica 13, Raková 3, Skalité 7, Svrčinovec 1, Turzovka 57, Vysoká nad Kysucou 18, Zákopčie 5.
Po vojne boli zbúrané všetky synagógy na Kysuciach, medzi nimi aj v Kysuckom Novom Meste. Bohužiaľ aj židovský cintorín na Dubskej ceste postihol podobný osud. Náhrobné kamene boli rozkradnuté a zničené vandalmi. Cintorín je zarastený náletovými drevinami a nie je udržiavaný, hoci je súčasťou mestského cintorína. Podobný osud stihol aj ostatné židovské cintoríny na Kysuciach. Vo Vysokej nad Kysucou-Nižný Kelčov (neudržiavaný, zarastený náletovými drevinami) a v Starej Bystrici sa zachovalo niekoľko náhrobných kameňov, ale je zarastený a neudržiavaný. V Turzovke a Čadci boli cintoríny zrušené. V širšom okolí sú cintoríny v Žiline, Varíne, Rajci, Divine (zrušený), Kotešovej, Hliníku nad Váhom a Bytči (zrušený). Synagógy sú zachované dve v Žiline (neologická a ortodoxná) a po jednej v Rajci a Bytči. Dnes sa v Kysuckom Novom Meste k židovskému náboženstvu nikto nehlási. Po roku 1989 bol pri židovskom cintoríne postavený malý pamätník obetiam holokaustu.



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 508

[0] Komentárov

Pridať komentár