Železničná stanica Žilina — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Galéria | Fórum
117/193

Železničná stanica Žilina

premietanie (slideshow)
Železničná stanica Žilina


Železničná stanica Žilina – administratívna budova

Railway station Žilina
(Foto: 24. 8. 2017)

Pôvodná železničná stanica bola vybudovaná v roku 1870, prvý skúšobný vlak Košicko-bohumínskej železnice prišiel na stanicu 20. decembra 1870. Výpravná budova stanice bola jednoposchodová, ku ktorej postupne pristavali bočné prízemné krídla. Stanica mala v roku 1899 deväť priebežných koľají a tri kusé (slepé) koľaje slúžiace pre sklad a výhrevňu. Pri stanici sa nachádzali opravovne Košicko-bohumínskej železnice, dnes sú tam opravovne vozňov. Je zaujímavé, že v prvopočiatkoch železničnej stanice vrátnik zvoncom ohlasoval príchod a odchod vlakov a ak vlak meškal, ústne oznámil meškanie a napísal tento oznam kriedou na tabuľu pri vstupe na nástupište. Najznámejším prednostom stanice v období I. ČSR bol Ján Masarš.
V súčasnosti je na budove železničnej stanice vľavo od hlavného vchodu umiestená pamätná tabuľa. Táto pripomína odchod železničných transportov výrobno-priemyselného družstva Interhelpo do vtedajšieho Sovietskeho zväzu, kde pomáhali budovať priemysel v strednej Ázii. V prvom transporte dňa 29. marca 1925 odišlo 303 ľudí, v druhom dňa 12. júla 1926 až 606 ľudí a v treťom 20. marca 1932 36 rodín s 85 účastníkmi. Transporty smerovali do mesta Frunze (bývalý Pišpek) v Karakirgizskej autonómnej oblasti, kam dorazili po vyše mesiaci cesty. V Kirgizsku vybudovali textilnú továreň, strojovú garbiareň, zlievareň, pílu, drevársky závod a celý rad rôznych dielní. V prvom transporte odišiel s rodičmi aj budúci slovenský politik Alexander Dubček (1921 – 1992), ktorý sa s rodinou vrátil na Slovensko v roku 1938. V druhom transporte odišiel tiež známy český spisovateľ, pôsobiaci na Slovensku Peter Jilemnický (1901 – 1949).
Na mieste pôvodnej výpravnej budovy v rokoch 1939 až 1942 postavili novú administratívnu a výpravnú budovu. Projekty vypracovali architekti František Eduard Bednárik (1902 – 1960) a jeho švagor Ferdinand Čapka (1905 – 1987). Ich architektonický rukopis badať aj na tejto stavbe, ide hlavne o prekrytie hlavného vstupu výraznou markízou podopretou piliermi.
Počas druhej svetovej vojny aj stanica zažila turbulentné časy. 13. októbra 1944 ju prvýkrát bombardovali. Dňa 13. apríla 1945 nemeckí vojaci zničili väčšinu koľají rozoraním podvalov pluhom a následne chceli zničiť stanicu odpálením 22 leteckých bômb, čo sa im však našťastie nepodarilo.
Vo vestibule železničnej stanice je umiestená pamätná tabuľa obetiam druhej svetovej vojny z radov železničiarov. V hornej časti bočných stien a obojstranne na strednej stene sa nachádzajú štyri kovové reliáfy. Jeden je od Vladimíra Kompánka (1927 – 2011), dva od Andreja Rudavského (1933) a autor štvrtého diela je pravdepodobne Rudolf Uher (1913 – 1987). Inštalované boli v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.
Okná stanice tvorí pätica vitráží znázorňujúcich erb mesta a krojové motívy z rázovitých oblastí z vtedajšieho Žilinského kraja. Autorom vitráží Liptov a Orava z roku 1955 je zaslúžilý umelec akademický maliar Róbert Dúbravec (1924 – 1976), vitráží Čičmany a Kysuce z roku 1956 akademický maliar Fero Kráľ (1919 – 2008), ktorý v Žiline tvoril od roku 1945. Vitráž Kraj Žilina, z roku 1956 umiestenú v strede, vytvorili obaja umelci spoločne.

Zdroj: Groma, P., Novák, M., Štanský, P.: "ŽILINA – Solna – SIlein – Zsolna – GENIUS LOCI", PUBLISHING HOUSE, a.s., Žilina, 2013, s. 59 a 60, ISBN 978-80-971363-0-7.



Kategórie
Publikované
Rozmery 906*600
Návštev 22

[0] Komentárov

Pridať komentár