123 Dom M. M. Scheera — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

5/12

123 Dom M. M. Scheera

premietanie (slideshow)
123 Dom M. M. Scheera

123 – Dom Michala Maximiliána Scheera (uprostred)

Turistická informačná tabuľka č. 123 s QR kódom na dome architekta M. M. Scheera, Ulica republiky 17
(Foto: 25. 12. 2017)

Ulica republiky bola spolu s dnešnými okolitými ulicami – M. R. Štefánika, Moyzesovou, 1. mája a ďalšími na území od stredoveku nazývanom Závažie (na Závaží). Väčšina domov i samotné ulice vznikali až po roku 1920. Na dnešnej Ulici republiky boli väčšie voľné priestory na stavby využité až v polovici päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Väčšina stavieb vzhľadom na dobu výstavby bola postavená vo funkcionalistickom štýle, a preto domy – dvoj- až trojpodlažné – tvoria dodnes istú homogénnu ukážku modernej funkcionalistickej architektúry.
Do tohto rozvíjajúceho sa prostredia prišiel so stavbou nového rodinného sídla už vtedy veľmi úspešný architekt Michal Maximilián Scheer. Býval aj s manželkou v podnájme na Ulici M. R. Štefánika č. 7, ale v roku 1933 sa rozhodli postaviť si vlastný dom. Pri výbere miesta bol iste ovplyvnený i blízkosťou vodného toku Všivák a vodného prameňa Studničky, ktoré spolu s nezastavaným budúcim Sadom na Studničkách tvorili romantické oddychové prostredie v blízkosti stredu mesta.
Michal Maximilián Scheer sa narodil v roku 1902 v Považskej Bystrici a v rokoch 1912 až 1919 navštevoval v Žiline novopostavenú Uhorskú kráľovskú štátnu hlavnú reálnu školu. Od februára 1919 to už bola Česko-slovenská štátna reálka Jána Palárika, na ktorej v júni maturovali študenti ako prví v slovenskom jazyku. Pokračoval v rokoch 1919 až 1925 v štúdiu pozemného staviteľstva a architektúry na Nemeckej vysokej škole technickej v Brne. Po skončení štúdií začal pracovať v brnenskom ateliéri profesora Fantu. Tam sa zúčastnil súťaží projektov pre Žilinu, vyhral prvé kolá, a tak videl perspektívu v stavebne rozvíjajúcej sa Žiline. Vrátil sa do mesta svojich stredoškolských štúdií, v ktorom v krátkom čase navrhol množstvo stavieb, najmä bytových, ale tiež administratívnych, obchodných a školských. Napríklad skupinu obytných domov družstva Svojdomov, Obytný a obchodný dom Grossmann na Pivovarskej ulici 2 (1929), Ľudovú školu na Závaží, Finančný palác na Hodžovej ulici 11 (1929), pavlačový dom r. k. fary na Ulici Vojtecha Spanyola 11 (1931) a Obchodný dom Hustý na Národnej ulici 27 (1946).
Počas II. svetovej vojny pracoval pre Ružomberské papierne. Tu vytvoril vstupný areál továrne, viaceré obytné domy a jednu z dominánt centra mesta – administratívnu budovu. Po vojne sa vrátil do Žiliny a v roku 1948 sa stal spoluzakladateľom Stavoprojektu na Slovensku a viedol jeho krajský ateliér v Žiline. V 50. rokoch bol uväznený a následne sa presťahoval do Nitry, kde ďalej tvoril a žil. V roku 1965 dostal Cenu Dušana Jurkoviča, v roku 1967 mu udelili štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu a Spolok architektov Slovenska mu udelil v roku 1992 Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Michal M. Scheer patril k najvýznamnejším tvorcom modernej a funkcionalistickej architektúry na Slovensku. Zomrel v roku 2000 v Nitre.
V roku 1933 vytvoril projekt prvého vlastného domu na vtedajšej Ulici 28. októbra č. 15 (dnes Ulica republiky č. 17) vrátane interiérov svojho bytu na druhom podlaží. Stavbu domu povolil Okresný úrad v Žiline 27. júla 1933 a dokončili ho v neuveriteľne krátkom čase 22. decembra 1933. Kolaudácia sa uskutočnila 28. decembra 1933. V suteréne mal pivnice a práčovňu. Na prvom podlaží bol jednoizbový byt domovníka, dva obchodné priestory, garáž a kancelária. Neskoršie sem umiestnili ústredné kúrenie, ktoré zabezpečovalo aj ohrev teplej vody. Na ďalších dvoch podlažiach sa nachádzali 3-izbové byty s halou a izbou pre slúžku, kuchyňou a dvoma sociálnymi zariadeniami. Na štvrtom podlaží bola sušiareň a dve manzardy, z toho jedna aj s kúpeľňou. Stavbu uskutočnila známa stavebná firma Václav Nekvasil. Po dostavbe svojho nového domu naprojektoval v roku 1937 druhý vlastný dom na Kmeťovej ulici ako nárožný dom ulíc Andreja Kmeťa a Šrobárovho sadu (dnes Sad SNP).
Po presťahovaní sa do tohto nového domu predali Scheerovci v roku 1938 dom na vtedajšej Ulici 28. októbra Benjamínovi (Benovi) Fantlovi a jeho manželke Ružene, rodenej Kohnovej, za 510 000 Kč. V roku 1941 bola na dom uvalená dočasná správa. V tom čase bolo v ňom 9 nájomných bytov. Fantlovci tu nebývali vôbec, pretože vlastnili i druhý dom na Daxnerovej ulici. Po vojne bola ustanovená národná správa zverená do rúk manželky Benjamína Fantla, ktorý sa žiaľ stal obeťou holokaustu. Ružena Fantlová a dcéra Gertrúda Hayeková sa potom stali opätovne majiteľkami domu. V súčasnosti bol dom nadstavený o ďalšie podlažie a slúži na obytné účely.

Zdroj: Mgr. Peter Štanský a doc. Ing. Novák Milan, PhD. Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.



Kategórie
Publikované
Rozmery 905*600
Návštev 336

[0] Komentárov

Pridať komentár