110 Sídlisko Hliny I – II (SK) — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

6/7

110 Sídlisko Hliny I – II (SK)

premietanie (slideshow)
110 Sídlisko Hliny I – II (SK)

110 – Sídlisko Hliny I – II (Bulvár)

Turistická informačná tabuľka č. 110 s QR kódom
(Foto: 19. 7. 2008)

So zväčšovaním počtu obyvateľov Žiliny v povojnovom období vznikol tlak na rozširovanie mesta formou sídlisk. Ako prvé začalo v rokoch 1955 až 1959 vyrastať sídlisko Hliny I a II na nezastavanej ploche južne od mestskej tržnice medzi cestou k nemocnici a vilovou štvrťou Malá Praha (dnes ohraničené ulicami Veľkou okružnou, Vojtecha Spanyola, Juraja Fándlyho a Komenského). Projekt sídliska bol vypracovaný na základe smerného plánu mesta Žiliny a zastavovacieho plánu, v ktorom architekt Ladislav Bauer, ako projektant Stavoprojektu Žilina, počítal v roku 1951 s vývojom mesta až na 60 000 obyvateľov (Žilina mala v roku 1950 28 571 obyvateľov). Predpokladalo sa nielen s výstavbou bytových domov, ale súčasťou sídliska mali byť aj obchody, škola, dve materské školy, jasle, poštový úrad, pohostinstvo a verejné záchody.
Výstavba tehlových, väčšinou päťpodlažných bytových domov sídliska Hliny I – II začala v roku 1954 podľa projektov vypracovaných akad. arch. Ferdinandom Čapkom a arch. Ivanom Melišom. Ústrednou obchodnou časťou sa stala terajšia ulica Antona Bernoláka. Je dlhá 245 metrov a Žilinčania ju od začiatku nazývali Bulvár, i keď oficiálne sa nazývala Trieda obrancov mieru. Po celej dĺžke má v prízemných častiach obytných budov obchodné priestory. V jej nárožných budovách sú na šiestom podlaží vybudované priestory pre ateliéry. Uprostred jednosmerných komunikácií je parková úprava, na ktorej bola v roku 2002 inštalovaná socha rímskokatolíckeho kňaza a jazykovedca, prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka od akademického sochára Juraja Brišáka. Socha Antona Bernoláka sa už raz v Žiline nachádzala. Počas okupácie južného Slovenska fašistickým Maďarskom priviezli v októbri 1939 do Žiliny z obsadených Nových Zámkov sochu Antona Bernoláka od akademického sochára Jozefa Pospíšila. V Žiline bola umiestnená na mohutnom kamennom podstavci na prvej terase balustrády pod Katedrálou Najsvätejšej Trojice. Počas rekonštrukcie balustrády v rokoch 1941 až 1945 stála socha pred budovou vtedajšej reálky na Hurbanovej ulici. Po skončení okupácie sa socha v roku 1948 vrátila späť do Nových Zámkov.
Spolu s Bulvárom vznikli po jeho západnej strane uzavreté bloky obytných domov až po Komenského ulicu. Na východnej strane nadviazal na domy postavené okolo Spanyolovej ulice. Na južnej strane bolo sídlisko Hliny I – II uzavreté novovzniknutou ulicou spájajúcou Spanyolovu a Komenského ulicu, s pôvodným názvom Škultétyho ulica, neskoršie Gagarinova ulica a v súčasnosti je pomenovaná po Jurajovi Fándlym. Pamätná tabuľa akad. architektovi Ferdinandovi Čapkovi je umiestená na Ulici Antona Bernoláka. Jej autorom je akad. sochár Ondrej Lipták a v roku 2008 ju Mesto Žilina a Zbor Žilincov venovali pamiatke významného žilinského architekta.
Výstavba prvých panelových domov v Žiline začala 16. marca 1959 na terajšej ulici Juraja Fándlyho ako základ pre novú časť sídliska Hliny III – IV, podľa projektov architektov Čapku a Luptáka. Pred výstavbou bolo potrebné asanovať zvyšky pôvodnej mestskej tehelne s jamou po vyťaženej hline, tri rodinné domy a všetky domčeky Ružičkovej kolónie, ktorá sa nachádzala na stavebnom území nového sídliska ohraničeného dnešnými ulicami Komenského, Juraja Fándlyho, Vojtecha Spanyola, Tajovského a Mostnou ulicou. Pri výstavbe sa používal systém montovaného, ale aj liateho betónu. Stredom zastavaného priestoru vedie 40 až 45 metrov široká dvojsmerná trieda ako pokračovanie Hlín I – II, lemovaná 9-podlažnými bytovými domami a dvojpodlažnými obchodnými budovami, z ktorých viaceré boli neskoršie nadstavované. Vo vnútri blokov sa nachádzajú 5-podlažné bytové domy, materské školy a jasle. Sídlisko sa uzavrelo vo svojej južnej časti výstavbou bilingválneho gymnázia a pobočky Národnej banky Slovenska. V čase začiatku výstavby sídliska ešte nebola v Žiline možnosť centrálneho vykurovania a dodávky teplej vody, a preto sa tu vybudovali viaceré lokálne uhľové kotolne s teplovodnými kotlami. Až po ukončení prvej etapy výstavby Žilinskej teplárne sa do konca roku 1967 vybudoval parovod na Hliny a začala sa postupná výstavba výmenníkových staníc. Komíny niektorých kotolní sa však zachovali až dodnes.

Zdroj: Mgr. Peter Štanský a doc. Ing. Novák Milan, PhD. Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.



[ zastaviť premietanie (slideshow) ]

Kategórie
Publikované
Rozmery 900*600
Návštev 423

[0] Komentárov

Pridať komentár