131 Dom Samuela Wittenberga — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

4/7

131 Dom Samuela Wittenberga

premietanie (slideshow)
131 Dom Samuela Wittenberga

131 – Dom Samuela Wittenberga

Turistická informačná tabuľka č. 131 s QR kódom na Dome Samuela Wittenberga na Bratislavskej ulici 7 v Žiline
(Foto: 25. 5. 2014)

Dom Samuela Wittenberga bol postavený na pôvodne Framborskej ceste. Samotný názov pre návštevníka vyvoláva otázky, čo, prípadne kto, je Frambor. Stredoveká Žilina mala viac častí, pomenovaných nielen slovenskými, ale i nemeckými názvami, ktoré nám dodnes pripomínajú, že toto mesto osídlilo nielen pôvodné slovenské obyvateľstvo, ale i Nemci z oblasti Tešínska. Názov Frambor vznikol zlúčením dvoch nemeckých slov Frei (slobodný, voľný) a Berg (vrch, hora, kopec), písaných spolu ako Freiberg. Postupne z tohto slova v hovorovej reči žilinských mešťanov vznikla podoba Frambor. Týmto názvom sa označovalo územie, ktoré od počiatkov mesta bolo oslobodené od daní a poplatkov – preto malo názov frei – a ktoré patrilo žilinskému dedičnému richtárovi. Od 16. storočia územie patrilo mestu, ktoré ho kúpilo spolu s inými výsadami a majetkami dedičného richtára. Potom tu boli mestské polia a lúky, od roku 1907 i záhradníctvo, patriace bulharským záhradníkom.
Až po roku 1883, keď vznikla železničná trať Bratislava – Žilina so stanicou Nová Žilina, začala i tu výstavba železničiarskej kolónie, postupne obytných domov, v roku 1906 dielne na výrobu cukríkov a parného kúpeľa. Dielňa sa v roku 1908 premenovala na Továreň na výrobu cukríkov a čokolády bratov Weiderovcov. Budovu tejto výrobne potom v roku 1914 odkúpil Samuel Wittenberg z Bytče a po stavebných úpravách tu zriadil výrobu zápaliek. Továreň na zápalky – Samuel Wittenberg a syn – bola svojou produkciou známa nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Výrobky firmy mali ochrannú známku W.S., ktorá sa nachádzala na nálepkách zápalkových škatuliek. Keďže nálepky obsahovali aj nápis Žilina, šírila továreň aj dobré meno mestu Žilina. Svoju činnosť ukončila po roku 1945, keď ju poštátnili a následne premiestnili výrobu zápaliek do Ružomberka.
V roku 1924 sa majiteľ továrne Samuel Wittenberg rozhodol premiestniť svoje sídlo do blízkosti továrne. Preto kúpil nezastavaný pozemok od mesta za 57 000 Kč na rohu dnešných ulíc Hollého a Bratislavskej. Projekt na stavbu domu si dal vypracovať od významného funkcionalistického architekta Fridricha Weinwurma (1885 – 1942). Ten 20. júla 1924 dokončil vo svojom bratislavskom ateliéri projekt funkcionalistickej budovy – v tom čase ešte v Žiline neobvyklej – a na základe rozhodnutia okresného úradu z 1. septembra 1924 sa stavba začala. Dom stavala žilinská stavebná firma Ing. Armina Windlholza a dostavaný bol 7. júla 1925.
V suteréne domu bola kotolňa ústredného kúrenia a skladové miestnosti. Prvé nadzemné podlažie tvorili terasa, veľká jedáleň, panská izba, kuchyňa, miestnosť pre slúžku, šatňa a sociálne príslušenstvo. Na druhom podlaží boli spálne, obývacia miestnosť a sociálne príslušenstvo.
Po smrti Samuela Wittenberga sa majiteľom stal v dome bývajúci syn Dezider Wittenberg, ktorý viedol i továreň na zápalky. Spolumajiteľkami boli aj jeho tri sestry. V období rokov 1941až 1945 bol dom i továreň daný do štátnej správy. Od roku 1947 sa stal opäť majiteľom domu Dezider Wittenberg ako jediný vlastník, nakoľko sestry zahynuli počas holokaustu. V roku 1949 dom predal rodinám Valáška a Závodského. V súčasnosti je dom v súkromnom vlastníctve.
Dvojpodlažná funkcionalistická stavba s betónovými základmi, z tehál a bridlicovou strechou, čiastočne podpivničená, s vonkajšou terasou je zapísaná do Zoznamu pamätihodností mesta Žilina pod číslom 09.

Zdroj: Mgr. Peter Štanský, doc. Ing. Novák Milan, PhD. Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.



Kategórie
Publikované
Rozmery 905*600
Návštev 325

[0] Komentárov

Pridať komentár