56 Svojdomov (SK) — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

5/8

56 Svojdomov (SK)

premietanie (slideshow)
56 Svojdomov (SK)

56 – Mestská štvrť Svojdomov – 2. časť

Turistická informačná tabuľka č. 56 s QR kódom v mestskej štvrti Svojdomov
(Foto: 19. 8. 2008)

V apríli 1931 bol schválený parcelačný plán a družstvo požiadalo o vytýčenie stavebnej čiary. Dňa 22. apríla 1931 sa vypísala „celoštátna“ užšia súťaž na dodávateľov stavebných prác. Cenové ponuky mali byť odstupňované podľa počtu realizácií – napr. pre jeden rodinný dom, pre päť domov, alebo pri počte 10, 20, 30, 40, 50, 60 a viac domov. Nakoniec to vyhrala stavebná firma zo Žiliny „Ing. Hollan a Kučera.“ Stavebné povolenia sa vydávali od apríla do júla 1931 a hneď sa aj začalo stavať. Termín ukončenia stavieb bol stanovený na koniec novembra 1931, ale nakoniec ho posunuli na apríl 1932. Tým bola ukončená prvá etapa výstavby novej štvrte Svojdomov.
V roku 1935 postavili evanjelický kostol a. v. podľa projektu M. M. Harminca a pre potreby areálu kostola, kde mala byť aj budova fary so školou a sirotincom zakúpili 10 stavebných parciel. Oproti kostolu potom ešte mesto postavilo v tom istom roku II. štátnu ľudovú školu podľa projektu architekta F. E. Bednárika – teraz je to Gymnázium Veľká okružná.
Mestská štvrť „Svojdomov“ v Žiline je skôr praktickou ukážkou použitia princípov, pri ktorých hrala dôležitú úlohu myšlienka zabezpečenia bývania aj funkčnosti objektov. Názor na bývanie bol špecifikovaný pod vplyvom uvedených výstav a ďalších podkladov. Návrhy, ktoré ponúkali klasickú formu architektonického stvárnenia budov, boli zamietnuté. V užšej súťaži sa požadovala iba moderná forma bývania. V prvej etape postavili spolu 38 domov a nakoniec ich bolo 48, z nich päť typov tvorilo základ jadra novej štvrte.
Novovybudovaná štvrť „Svojdomov“ zaujme najmä svojim čistým chápaním priestoru a modernou funkcionalistickou architektúrou. Záhrada sa stala neoddeliteľnou súčasťou domu a bola určená ako okrasná a na oddych a rekreáciu. Architekti pracovali s hmotou jednoposchodových domov tak, že záhradu predsadili, alebo odsadili. Návrh uličného oplotenia urobil architekt Július Stein a použil štandardné kovové pletivo. Zjednotením oplotenia pre celú štvrť dosiahol nerušené vnímanie uličnej fasády. Na architektúre „Svojdomova“ sú jasne čitateľné myšlienky nového, moderného bývania, ktoré sa pretavili do obývaného priestoru. Architekt Július Stein prišiel hneď v začiatkoch s klasickým domom so sedlovou strechou. Nedá sa s istotou povedať, kto viac ovplyvnil Júliusa Steina k prikloneniu sa k výrazu funkcionalistickému, či architekt M. M. Scheer, alebo či to bolo pod vplyvom výboru stavebného družstva a jeho predsedu Štefana Mellnera. Ten žiadal aj ploché strechy, a preto sa v užšej architektonickej súťaži už prejavila podmienka plochých striech a moderného bývania. Osobnosť M. M. Sheera sa prejavila a presadila vo väčšej miere ako to bolo v prípade architekta J. Steina. Neskôr J. Stein vyprojektoval typový dom s polkruhovým vysunutým schodiskom, ktorý sa zrealizoval v troch stavbách a dá sa povedať, že ho ovplyvnila tvorba M. M. Scheera, mladého ambiciózneho architekta, ktorý presadzoval myšlienky avantgardy a funkcionalizmu.
Mestská štvrť „Svojdomov“ je praktickou ukážkou realizácie myšlienok moderného bývania medzivojnových pomerov na Slovensku, ovplyvnených aj veľkou hospodárskou krízou. Pri celkovom súčte výstavby v tridsiatych rokoch 20. stor. sa zrealizovalo 52 rodinných domov, jeden bytový dom, obchod Budúcnosť, evanjelický kostol s farou, II. štátna ľudová škola a na okraji objekt Sokolovne. Vznikol tak ucelený obraz modernej mestskej štvrte „Svojdomov.“ Po druhej svetovej vojne sa ešte odohrala akcia Drevoúnie, ktorá pozostávala z 11 rodinných domov a troch bytoviek, ktoré na predvojnovú architektúru nadviazali iba progresívnym riešením a stavebným materiálom. Potom ešte v 50. a 60. rokoch prišlo k ďalšej výstavbe bytoviek pre vojakov, ktoré svojou hmotou nielen narušili, ale najmä negatívne zmenili celkový zámer a charakter mestskej štvrte.
Pri plánoch rozvoja mesta sa mala celá štvrť zbúrať a postaviť tu paneláky, ale našťastie sa tak nestalo, iba estakáda, ktorá zničila časť starého cintorína, vytvorila bariéru okolo starého mesta.

Zdroj: Mgr. Peter Štanský, doc. Ing. Novák Milan, PhD. Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.



Kategórie
Publikované
Rozmery 900*600
Návštev 416

[0] Komentárov

Pridať komentár