Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Jakub Vojtech Gazda, Genius loci Solnensis – in memoriam

XXII. Slávnostná akadémia Zboru Žilincov – Genius loci Solnensis
(Foto: 24. 5. 2017)

Slovenský náboženský spisovateľ, učiteľ hudby, organista, kazateľ a profesor gymnázia, františkán Jakub Vojtech Gazda sa narodil 19. júna 1741 vo Vyšnom Kubíne na Dolnej Orave. Študoval u františkánov v Jászberényi, potom filozofiu vo Veľkom Varadíne, čo je dnešná Oradea v Rumunsku, a v Egri. V roku 1764 bol vysvätený za kňaza a tri roky pôsobil ako organista a učiteľ hudby v Oradei. Krátko bol organistom v Humennom a organistom a kazateľom v Debrecíne, potom dva roky v Rožňave a následne štyri roky slovenským kazateľom v Košiciach a tri roky v Prešove. Do Žiliny prišiel v roku 1781 a deväť rokov tu pôsobil ako gvardián, čiže predstavený františkánskeho kláštora. Do tejto formy služby v Žiline, ktorú v reholi menších bratov františkánov zaviedol jej zakladateľ svätý František z Assisi už na začiatku 13. storočia, bol trikrát po sebe zvolený na trojročné volebné obdobia. Od roku 1791 dva roky pôsobil v kláštore v Pruskom a následne bol 8 rokov kazateľom a učiteľom spevu a hudby v kláštore v Beckove. Po roku 1802 opäť prišiel do Žiliny, kde pôsobil ako kazateľ. V rokoch 1806 až 1810 bol súčasne aj profesorom na tunajšom františkánskom gymnáziu. Zomrel 26. júla 1817, pred 200 rokmi, v Žiline ako 76-ročný.
Jakub Vojtech Gazda patril k zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva, ktoré pod vedením Antona Bernoláka vzniklo v roku 1792 v Trnave za účelom propagácie prvého slovenského spisovného jazyka – bernolákovčiny. Tento kultúrny spolok bol v tých časoch najväčším v Uhorsku. Pobočky mal aj mimo územia dnešného Slovenska a to v Ostrihome, Egri a vo Viedni, pričom mal okolo 500 členov, z ktorých bolo 355 katolíckych duchovných a 8 biskupov.
K najproduktívnejším bernolákovským spisovateľom patril práve Jakub Vojtech Gazda, ktorý tlačou vydal 15 diel, prevažne slovenských, ale aj latinských. Z dvadsiatich kníh, vydaných Slovenským učeným tovarišstvom, pripravil päť v rozsahu takmer 1800 strán! Všetky jeho diela mali náboženský obsah, avšak bohato dokumentovali stav bernolákovskej slovenčiny na prelome 18. a 19. storočia a zároveň prispeli k šíreniu nového spisovného jazyka medzi širokými vrstvami slovenského ľudu.