Šofar – Shofar – שופר — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

3/48

Šofar – Shofar – שופר

premietanie (slideshow)
Šofar – Shofar – שופר

Kajúca tryzna v Rajci – Memorial Ceremony in Rajec – 2016 אזכרה בבית קברות

Šofar – Shofar – שופר
(Foto: 6. 11. 2016)

Šofar je zvierací roh, ktorý sa používa pri židovských slávnostných príležitostiach. Je to židovský náboženský predmet, ktorý je vyrobený z opracovaného rohu kozy, ovce, antilopy alebo gazely. Kravský roh sa nesmie používať. Podľa Tóry sa musí počuť zvuk šofaru na sviatok Roš Hašana. Predpísaný je šofar z baranieho rohu. Počas tohto sviatku sa musí zatrúbiť minimálne stokrát. Symbolika baranieho rohu je spätá aj s príchodom mesiáša. Zvuk šofaru ohlasuje aj ďalšie sviatky. V staroveku sa používal na ohlásenie blížiaceho sa šabatu, sviatkov, pri bohoslužbe v stane zmluvy Chrámu, na zvolanie ľudu Izraela do vojny a podobne. Od roku 1948, po vzniku štátu Izrael, sa na šofar trúbi tiež pri slávnostnej inaugurácii prezidenta. V roku 1967 po Šesťdňovej vojne zatrúbil na šofar rabín Šlomo Goren pri Múre nárekov, po dobytí Starého mesta v Jeruzaleme.

V kultúrnom dome v Rajci sa konala 6. 11. 2016 Kajúca tryzna za obete holokaustu. Po ekumenickej pobožnosti medzi kresťanmi sa následne stretli občania Rajca, predstavitelia mesta i predstavitelia kresťanských cirkví, aby vyjadrili spoločne pokánie predstaviteľom židovskej komunity za zločiny, ktoré boli spáchané na ich židovských spoluobčanoch počas druhej svetovej vojny. Na smútočnej tryzne sa zúčastnili Peter Hluzák, rajecký dekan rímskokatolíckej cirkvi, Rastislav Najdek, rajecký kaplán, Márián Kaňuch, senior Turčianskeho seniorátu, Jozef Havrila, evanjelický farár, Pavel Frankl, predseda ŽNO Žilina, Viera Groznerová, rodáčka z Rajca, Bohdan Jonek, poslanec MsZ Rajec, Ján Rybárik, primátor mesta Rajec, moderátori Kajúcej tryzny Branislav Dúbravka a Tomáš Kohút, hudobný doprovod na klavíri Eva Kyšková, Pavol Strežo, hlavný organizátor tryzny a ďalší hostia. Na začiatku Kajúcej tryzny Peter Belák z Prievidze zatrúbil na zvierací roh šofar. Za účasti asi 150 ľudí Martina Smiešková, učiteľka z Katolíckej spojenej školy v Rajci, predstavila históriu rajeckej židovskej komunity, ako aj historické pozadie holokaustu. Hrôzu koncentračných táborov priblížilo čítanie spomienok na Osvienčim vtedy osemnásť ročnej obyvateľky Rajca Edity Mahrerovej, ako ich zachytila jej dcéra Viera Groznerová v knihe Symetrie života. Pani Groznerová prečítala 54 mien židovských obyvateľov Rajca, ktorí boli deportovaní do nemeckých táborov smrti. Do Rajca sa po vojne vrátili len traja, medzi nimi lekár Viliam Klein. Sviečky na menore – sedemramennom svietniku postupne zapálili: Márián Kaňuch, senior Turčianskeho seniorátu, Peter Hluzák, rajecký dekan, Jozef Havrila, evanielický farár, Rastislav Najdek, rajecký kaplán, Bohdan Jonek, poslanec MsZ Rajec a Pavel Frankl, predseda ŽNO Žilina. Po kajúcej tryzne sa prítomní spoločne presunuli na neďaleký židovský cintorín, kde si vypočuli z úst J. Groznera modlitbu sa zosnulých Kadiš a podľa židovskej tradície položili na hroby symbolický kamienok.



Kategórie
Publikované
Rozmery 906*600
Návštev 349

[0] Komentárov

Pridať komentár