Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Kláštor jezuitov a Kostol Obrátenia sv. Pavla

The Church of the Conversion of St. Paul the Apostle and the monastery
(Foto: 15. 7. 2007)

Významnou dominantou tejto strany, ba celého námestia, je rímskokatolícky Kostol Obrátenia sv. Pavla a kláštor jezuitov. Tieto stavby majú v meste ľudové pomenovanie ako sirotársky kostol a sirotinec. Pôvodne tu bolo päť stredovekých renesančných domov, ktoré postupne v rokoch 1687 až 1743 kúpila Spoločnosť Ježišova – jezuiti. Jezuiti prišli do mesta okolo roku 1654 ako misionári. V roku 1685 tu založili stálu misiu, ktorú viedol Juraj JANKOVIČ (1638 – 1696). Keď v roku 1688 pretvorili žilinskú jezuitskú misiu na rezidenciu, stal sa J. JANKOVIČ jej prvým superiórom. Súčasne zastával aj funkciu žilinského farára. Už od roku 1691 tu zriadili jezuiti nižšie gymnázium, ktoré neprerušene existuje dodnes, hoci pod rozličnými názvami. V roku 1743 sa začala vlastná stavba jezuitskej rezidencie - kláštora a kostola, ktorého posviacka bola v roku 1749, ale dokončili ho až v roku 1754.
Dvojvežová baroková stavba kostola je jednoloďová. Hlavný oltár je barokový z polovice 18. storočia, obraz svätého Pavla apoštola je od Jozefa Božetecha KLEMENSA (1817 – 1883), významneho slovenského maliara 19. storočia. Dva bočné oltáre sú z 18. storočia, ako aj baroková kazateľnica. Ďalej sú tu plastiky svätého Jozefa, svätého Vincenta z Pauly, svätého Pavla apoštola a Madony. Obrazy predstavujú svätého Jozefa, svätého Ignáca z Loyoly a Ukrižovanie. Nástenné maľby sú od Jozefa ŠKORVÁNKA z 20.storočia a predstavujú tajomstvá ruženca. Kaplnka bola ku kostolu pristavená v roku 1928 podľa projektu architekta Michala Maximiliána SCHEERA. Kostol bol postavený na mieste troch pôvodných domov, suterény týchto domov sa zachovali a prepojili so suterénmi pod kláštorom. V strednom suteréne pod kostolom sú krypty.
Rezidencia jezuitov, ktorú postavili spolu s kostolom, má tri časti – hlavný štvorkrídlový objekt okolo rajského dvora, spojovacie krídlo a zadné krídlo bývalej sýpky. Celý objekt má tri podlažia. Podpivničenie je len v smere k námestiu. Objekt slúžil ako rezidencia jezuitov do roku 1773, potom ho vlastnili mesto Žilina a Štefan RAŠKA, od ktorého ho v roku 1831 kúpilo Nitrianske biskupstvo. Po prestavbe druhého poschodia sa objekt od roku 1833 stal sirotincom Nitrianskeho biskupstva. Preto je celý objekt i kostol známy pod názvom Sirotár. Sirotinec od roku 1881 viedli z kongregácie Milosrdné sestry svätého Vincenta, ktoré tu mali i dievčenskú školu, a to až do roku 1950, keď budovu vyvlastnil štát. V rokoch 1959 až 1972 tu sídlila Stredná zdravotnícka škola v Žiline. Potom, do roku 1992, slúžila budova potrebám Považskej galérie. V súčasnosti objekt patrí opätovne cirkvi. Na objekte je pamätná tabuľa venovaná zakladateľovi sirotinca, nitrianskemu biskupovi Jozefovi VURUMOVI (1763 – 1838) s nápisom:
EXELLENTISSIMUS ILLUSTRISSIMUS AC REVERENDENDISSIMUS DOMINUS IOSEPHUS VURUM, M.D. ET A.S. GRATIA EPPUS NITRIENSIS S.C. ET R.A.M.ACTUALIS INTUS STATUS CONSILIARIUS OBOTAE PARENTIBUS AT DERELICTAE PUBI AGENAE PIA LARGITAT ET MUNIFICENTIA DICAVIT ANNO 1833

(Najvznešenejší, najjasnejší ako aj najdôstojnejší pán Jozef Vurum, z vôle všemohúceho Pána a Apoštolského stolca nitriansky biskup, v otázkach vnútroštátnych dôverný poradca cisársko-kráľovského Majestátu Rakúsko-Uhorska, úbohým sirotám a rodičmi odvrhnutým deťom tento útulok vo svojej milostivej štedrosti a dobročinnosti láskavo roku 1833 odovzdal).
Nad vchodové dvere do sirotinca v roku 1934, pri príležitosti stého výročia jeho existencie, umiestili latinsky nápis: ORPHANO PUERIS ADIUTORI PSAD 1934 (Sirotincu, dobrodincovi chlapcov, venované roku Pána 1934).

Zdroj: Prikryl, Ľ., Štanský, P.: "mesto Žilina", Žilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997, s. 32 až 34.