Dom Spanyolovcov — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

247/403

Dom Spanyolovcov

premietanie (slideshow)
Dom Spanyolovcov

Dom Spanyolovcov

Námestie Andreja Hlinku
(Foto: 28. 9. 2015)

Dom Spanyolovcov. Na rohu Národnej ulice a Hlinkovho námestia stála pôvodne jednoposchodová budova s kinom. Začiatkom minulého storočia postavili na jej mieste nový dom. Bol to dom Spanyolovcov, kde sa narodil aj Vojtech Spanyol, ktorý stál pri zrode a budovaní novej nemocnice v roku 1913. MUDr. Vojtech Spanyol ako riaditeľ a zároveň 48 rokov pôsobil vo funkcii primára očného oddelenia. Jeho brat Ödön Spanyol emigroval do Anglicka, kde žijú jeho potomkovia. Rodina Spanyolovcov patrí k prvým židovským rodinám v Žiline, ktoré máme písomne doložené. Do polovice 19. storočia mohli bývať v meste len dve židovské rodiny, pretože viac Židov mesto nebolo ochotné prijať. V historických dokumentoch sa spomínajú dve rodiny – Spanyolovci a Wixovci. MUDr. Vojtech Spanyol s manželkou Elenou sú pochovaní na Starom cintoríne v Žiline. Neskoršie patrila budova VŠDS a teraz je v budove VÚB, ktorá ju stavebne upravila o jedno podlažie.

Spanyolovský dom: Spanyolovci, pôvodne Hispanyolovci, patrili k dvom židovským rodinám, ktoré mali trvalý pobyt v Žiline do roku 1848. Už v roku 1849 vlastnili dom na dnešnom Mariánskom námestí, kde bývali do roku 1924. V roku 1923 kúpili bratia Hugo a Vojtech Spanyolovci pozemok na vtedajšom Štefánikovom námestí – dnešnom Hlinkovom od mesta a dali si tu postaviť nový secesný jednoposchodový dom na rohu vtedajšej Masarykovej ulice a námestia. Bol to jeden z najatraktívnejších pozemkov mesta. Hugo Spanyol bol vtedy právnym zástupcom mesta, Vojtech bol riaditeľom žilinskej nemocnice. Stavba bola postavená v rokoch 1923 – 1924 podľa projektov arch. Stanislava Koníčka a stavbu stavala jeho firma.
V roku 1926 bola stavba rozšírená o dve manzardné miestnosti a kúpelňu, tiež podľa plánov ing. Koníčka. Dom bol veľmi dobre zariadený, v čase keď v mnohých bytoch v meste ešte nebol vodovod a kanalizácia, mali tu napr. i bidet. V nezastavanej časti pozemku bola veľká záhrada, kde v roku 1932 Vojtech Spanyol chcel pristaviť dvojposchodový dom, ktorý by v zadnej časti mal 3 poschodia. To sa pochopiteľne nepáčilo majiteľovi susedného domu, zhodou okolností vedúcemu stavebného úradu mesta ing. Kompánkovi. Tak vznikol jeden z najväčších stavebných sporov v meste, ktorý ako jediný musel riešiť posledný inštančný orgán v republike – Najvyšší správny súd v Prahe. Ten nakoniec v roku 1935 pod vedením dr. Hácha rozhodol o neprípustnosti stavby. Zaujímavá je i skutočnosť, že ešte v roku 1932 okresný úrad v Žiline povolil túto stavbu s tým, že „čisto architektonickými a estetickými dôvodmi nemožno obmedzovať stavebníkov, aby stavebnú parcelu nevyužili hospodársky čo najúčelnejšie.“ I táto historická skúsenosť nás poučuje, že ani v minulosti nebolo všetko riešené tak, aby neboli porušované základné etické, morálne a architektonické pravidlá.
Spanyolovci i po smrti Huga v roku 1931 vlastnili uvedený dom na bytové účely, ale na prízemí boli rôzne obchodné miestnosti. Sídlil tu kadernícky salón Framed – František Medek, predajňa optiky Okulárium Puschner a iné. Dr. Spanyol mal v dome aj ordináciu. V roku 1941 bola na dom uvalená štátna správa, ktorú vykonával pokladník HSĽS v Žiline. Vojtech Spanyol i deti Huga – Dionýz a Viera sa presťahovali na Hodžovu ulicu. Väčšina domu – pomenovali ho ako Dom strany – slúžila pre orgány HSĽS, ktoré platili štátu nájom. V dome naďalej býval Otto Puschner – majiteľ optiky a obchod tu mal i známy predajca elektro – Gustav Waltschek. V dome sídlila i Slovenská tlačová kancelária a miestny odbor MS. Po roku 1945 dom stále patril rodine Spanyolovcom – Vojtech Spanyol býval na Šafárikovej ulici – a v ich dome naďalej bolo sídlo strany, teraz komunistickej, od roku 1952 vojenskej správy. Od roku 1960 bol dom poštátnený a pridelený do užívania VŠD, ktorá tu mala knižnicu až do roku 1990. VŠD tu mala i informačné centrum – v časti od námestia, v časti od dnešnej Národnej ulice bola predajňa Kniha, vo dvorovej časti bola predajňa zmrzliny. Dom bol zaradený do zoznamu štátnych pamiatok. Po reštitúcii v roku 1991 bol dom predaný a dnešným majiteľom prestavaný pre potreby banky. (Text: Mgr. Peter Štanský)



Kategórie
Publikované
Rozmery 905*600
Návštev 579

[0] Komentárov

Pridať komentár