Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Neznáme dielo architekta M. M. Scheera, 2. časť

Spoznávame Žilinu (173. časť)
(Foto: 7. 7. 2013)

Stavba architekta Michala Maximiliána Scheera na križovatke dnešných ulíc Repunliky a Jána Reka – dvojpodlažného domu s rozmermi 22,5 x 14 metrov a obývateľným suterénom pod celým domom začala po vydaní stavebného povolenia 3. Mája 1928 a bola dokončená už 1. decembra 1928. Stavbu postavila známa žilinská stavebná firma architekta Fridricha Lampela a Jozefa Ciccutta. V suteréne sa nachádzali obchodné miestnosti so vstupom od dnešného parku, bol tam aj bytový priestor pre domovníka. Na prvom podlaží boli dva byty, každý s dvoma izbami, na druhom podlaží jeden trojizbový a jeden dvojizbový byt. Všetky byty mali kuchyňu a sociálne zariadenie, ako aj izbu pre slúžku, čo poskytovalo nadštandardné bývanie.
Rodina Jančekovcov však dokončený dom priamo neužívala, bývala na Noyzesovej ulici a neskoršie na Kalinčiakovej. Dokončený dom predali v roku 1930 Žigmundovi Neumanovi a jeho manželke Anne Spitzovej za 585 000 Kč. Títo bývali v Čadci a dom tiež prenajímali na na bytové účely a pre predajne, ktoré boli na prvom podlaží. V suteréne zostal byt domovníka a pribudli v ňom skladové priestory. V období rokov 1940 až 1945 bola na dom uvalená dočasná národná správa, po roku 1945 ho vrátili pôvodným majiteľom.
V roku 1964 si podnikové riaditeľstvo Reštaurácií Žilina prenajalo časť suterénu od dedičky majiteľov Márie Slamkovej na zariadenie pohostinstva. Do jeho adaptovaných priestorov sa vstupovalo novým vchodom – dodnes zachovaným – na rozhraní vtedajších ulíc Havlíčkovej a 28. októbra. Pohostinstvo štvrtej cenovej skupiny, ľudovo nazývané Kominár, malo štyri miestnosti – výčap, dve spoločenské miestnosti a jedáleň. Po zrušení podniku Reštaurácie skončila aj prevádzka pohostinstva a jeho priestory sa využívali na predaj výpočtovej techniky. V súčasnosti je tu opäť pohostinstvo a herňa.
V roku 1969 Podnik kancelárske stroje Praha, oblastný závod Žilina, odkúpil budovu od dedičov majiteľov za 137 528 Kčs a zariadili s v ňom kancelárske a obchodné priestory Časť suterénu sa využívala ako sklady a naďalej ako pohostinstvo. Kancelárske stroje po roku 1970 premenovali na podnik Datasystém, ktorý v roku 1993 likvidáciou zanikol a budova prešla do súkromného vlastníctva.

Zdroj: Žilinský večerník č. 35 / Ročník XXV, str. 14, dňa 25. 8. 2015. Spoznávame Žilinu (173. časť), Neznáme dielo architekta M. M. Scheera, 2. časť. Autori: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský.

Michal Maximilián Scheer (1902 – 2000) sa narodil v Považskej Bystrici, vyštudoval architektúru na Vysokom učení technickom v Brne (1925). Začal pôsobiť v Žiline, kde v krátkom čase navrhol množstvo stavieb, najmä bytových, ale tiež administratívnych, obchodných a školských. Skupinu obytných domov družstva Svojdom, Obytný a obchodný dom Grossmann na Pivovarskej 2 (1929), Ľudová škola na Závaží, Finančný palác na Hodžovej 11 (1929), pavlačový dom r.k. fary na ulici Spanyola 11 (1931) a Obchodný dom Hustý na Národnej ulici 27 (1946). Počas II. svetovej vojny pracoval pre Ružomberské papierne. V roku 1948 sa stal spoluzakladateľom Stavoprojektu na Slovensku a viedol krajský ateliér v Žiline. V 50. rokoch bol uväznený a následne sa presťahoval do Nitry, kde žil až do svojej smrti. V roku 1965 dostal Cenu Dušana Jurkoviča, v roku 1967 mu udelili štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu a Spolok architektov Slovenska mu udelil v roku 1992 Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Michal M. Scheer patril k najvýznamnejším tvorcom modernej a funkcionalistickej architektúry na Slovensku.