Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

František Eduard Bednárik a asfaltová baňa v Nezbudskej Lúčke

Spoznávame Žilinu (89. časť)
(Foto: 8. 5. 2015)

Pri Žiline V roku 1887 získal žilinský advokát JUDr. Ľudovít Holczmann ťažobné právo v podniku nazvanom Varínske asfaltové banské ťažiarstvo, ktorý mal ochranný názov Viola a Valéria. Baňa sa nachádzala v katastri obcí Varín a Nezbudská Lúčka v blízkosti železničnej stanice Strečno, odkiaľ sa vozil dolomitový štrk s prímesou asfaltu na stavby ciest. Vlastná ťažobná činnosť sa začala až v roku 1926, keď pozemok a ťažobné práva sa rozdelili kúpou na dvoch majiteľov. Polovičný podiel vtedy získal Jozef Khyn, riaditeľ Banky Československých légií (Legiobanky) v Prahe, druhá polovica zostala v rukách dovtedajšieho majiteľa Ľudovíta Holczmanna. Riaditeľmi bane sa stali Jan Eugen Štrelingen, riaditeľ žilinskej pobočky Legiobanky a syn Ľudovíta Holczmanna Gejza. Popri tejto firme existovala ešte firma Varínasfalt, spoločnosť pre stavbu silnic, ktorá využívala štrk získaný z bane priamo na stavbu ciest.
Pri tom, ako Ľudovít Holczmann v roku 1931 zomrel, kúpila v roku 1933 celú baňu pražská Legiobanka a vlastnila ju až do roku 1943. Vtedy ju od nej odkúpil František Bednárik a následne ju predal svojej manželke Marte Bednárikovej za 1 130 000 Ks. Bednárik sa stal riaditeľom bane. Práca v bani bola sezónna, od jari do jesene, napríklad v roku 1944 trvala od 15. mája do 15. novembra. Dôvod bol jednoduchý – mimo tohto času sa cesty nestavali a ťažba štrku a jeho spracovanie – mletie boli závislé od uzavretých zmlúv so stavebnými podnikmi. V tom čase pôsobil ako riaditeľ bane Václav Rychetský, riaditeľ žilinskej pobočky Legiobanky , ktorá sídlila v budove na Námestí Slobody (známej neskoršie ako budove Mestského národného výboru).

Zdroj: Žilinský večerník č. 51, str. XV, Spoznávame Žilinu (89. časť), František Bednárik a asfaltová baňa v Nezbudskej Lúčke. Autori: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Spracované z knižných publikácii a archívnych dokumentov.