Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Loretánska kaplnka v Kostole sv. Martina v Tepličke nad Váhom

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Teplička nad Váhom
(Foto: 25. 9. 2007)

Slovenská pošta 2. júna 2009 vydala v sérií "Osobnosti" poštovú známku pri príležitosti 400. výročia narodenia Žofie Bosniakovej (1609 – 1644) v nominálnej hodnota 0,80 €, v počte 50 000 kusov. Známka má rozmery 30,5 x 44,1 mm, autorom výtvarného návrhu známky je Marián Čapka a rytcom Martin Činovský. Známku vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha. Námetom je podobizeň Žofie Bosniakovej v dobovom odeve v pozadí s hradom Strečno. Na hárčeku sú znázornené farské kostoly v Šuranoch a v Tepličke nad Váhom, pod nimi sú ornamenty z kostola v Tepličke nad Váhom a v nich umiestnené známe chlebíky "bosniaky", ktoré Žofia rozdávala chudobným. Nad známkou je vyobrazený portál vstupu do Loretánskej kaplnky a dole rakva s telesnými ostatkami v pôvodnej podobe.
2. júna 2009 pri príležitosti 400. výročia od narodenia grófky Žofie Bosniakovej žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis celebroval slávnostnú sv. omšu a vyhlásil vo svojej diecéze Rok Žofie Bosniakovej. Slovenská pošta zasa vydala špeciálnu poštovú známku s jej podobizňou.

Žofia Bosniaková narodená 2. júna 1609 v Šuranoch bola ako dcéra kapitána fiľakovskej pevnosti najprv vydatá za baróna Michala Serényiho. Barón však zakrátko zomrel a Žofia sa vydala opäť za Františka Wesselényiho. Takto sa presťahovala z Moravy do Tepličky nad Váhom. Podľa legiend bola skromnej, zbožnej a dobrej povahy, pomáhala chudobným a trpiacim, pre ktorých spravovala dokonca útulok. Zomrela 28. apríla 1644 na Strečnianskom hrade a pochovali ju v hradnej kaplnke. Jej telo sa našlo neporušené a od roku 1729 bolo uložené v rakve v loretánskej kaplnke farského Kostola sv. Michala v Tepličke nad Váhom. 1. apríla 2009 psychický narušený človek ostatky Žofie Bosniakovej podpálil.

Baroková loretánska kaplnka v Kostole sv. Martina v Tepličke nad Váhom, ktorú dal v roku 1729 postaviť gróf Löwenburg pre rakvu Žofie Bosniakovej. Gróf Ján Jakub Löwenburg kúpil v roku 1689 hrad Strečno. Už v tom čase ľudia zo širokého okolia prichádzali na hrad Strečno k Žofii ako k svätici, ktorá tam bola pochovaná. Aj správy o údajnom skrytom poklade na hrade primäli grófa Löwenburga, aby dal hrad preskúmať. V krypte hradu našli okolo päťdesiat spráchnivených rakiev a kostí. Jedna z nich bola neporušená, ktorá patrila Žofii Bosniakovej. Gróf a robotníci boli prekvapení, keď v rakve uzreli zachované Žofiino telo, ktorá umrela pred štyridsiatimi piatimi rokmi! Löwenburg vedel, že za polstoročie z každej zonulej telesnej schránky zostanú len kosti. Teraz pochopil, prečo ľud zo širokého okolia prichádzal s modlitbami za Žofiou. Keďže sa Strečno neskôr neobývalo, gróf sa rozhodol Žofiinu telesnú schránku premiestiť na svoje panstvo v Tepličke nad Váhom. Pri farskom kostole dal v roku 1729 postaviť barokovú loretánsku kaplnku. A tak ľud, ktorý Žofiu zbožňoval, prichádzal k jej rakve vo veľkých procesiách. Neskôr nad Žofiinou rakvou umiestili jej portrét. Je to jedna z troch kópií, ktorá vznikla pravdepodobne v roku 1858.