Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

18 – Meštiansky dom (Rákocziho dom) na Mariánskom námestí č. 20

Turistická informačná tabuľka č. 18 s QR kódom na meštianskom dome č. 20 na Mariánskom námestí
(Foto: 22. 4. 2007)

Podľa Alexandra Lombardiniho, známeho žilinského historika z 19. stor., patril dom v roku 1705 Františkovi II. Rákocimu. V mestských knihách sa ale takýto údaj nikdy nezistil, preto sa môžeme iba domnievať, že sa tento predpoklad zakladá najskôr na povesti spojenej so skutočnosťou, že kurucké vojská obsadili Žilinu počas povstania Františka II. Rákociho už v roku 1703. Faktom ale je, že v štátnom archíve Žilina je písomný záznam z roku 1704, podľa ktorého tento vodca protihabsburgského povstania kúpil pozemok pre stavbu evanjelického kostola, miesto ktorého sa však nepodarilo dosiaľ lokalizovať. Dokonca počas archeologického výskumu v roku 1995 sa na staršej dlažbe námestia vyhotovenej z riečnych kameňov našla aj minca Františka II. Rákociho z roku 1706 – tzv. libertáš, nazvaný tak podľa vyrazeného textu - Pro libertate. V roku 1574 dom patril Mikulášovi Závodskému, od roku 1582 rodine Dúbravka. V roku 1647 ho získal Juraj Silvai, v roku 1683 patril rodine Permai a Silvai. Dom patril v roku 1732 Jánovi Schindlerovi, potom od roku 1744 Jakub Maker. Od roku 1755 už Michalovi Vráblovi, ktorý ho kúpil od farbiara Jakuba Jána Makkera za 850 zlatých. Jakub Maker predajom domu získané peniaze použil na založenie základiny pre chudobných žilinských žiakov. Dokonca dal v roku 1765 postaviť Kaplnku Panny Márie v lese Chrasť a taktiež založil nadáciu na jej udržiavanie. Po Vráblovom úmrtí patril dom jeho vdove a napokon jeho synom Danielovi a Jánovi. Po nich zdedili dom ich dcéry, ktoré však v roku 1810 dom predali Ignácovi Folkmanovi za 3 700 zlatých. V roku 1837 získal dom jeho zať Karol Kvaššaj, ktorému dom patril aj po zničení požiarom v roku 1848. V roku 1850 ho potom predal žilinskému mäsiarovi Danielovi Hrabovcovi za 900 zlatých. V roku 1858 zasa dom poškodilo veľké zemetrasenie a obývať sa dalo už iba prízemie stavby. Dom od roku 1885 patril Hrabovcovej dcére Anne, vydatej za Ľudovíta Segéniho, ktorá ho kúpila za 3 300 zlatých. V roku 1920 ho však Anna Segéni predala vdove Vilme Puchmayerovej za 300 000 korún československých. Tá bola aj poslednou vlastníčkou domu pred jeho zoštátnením v roku 1962.
Ide o radový dom postavený na kratšej parcele. V zadnej časti sa nachádza dvor obrátený do Jezuitskej ulice. Pod domom sú pôvodné, pravdepodobne gotické pivnice vybudované v 14. až 15. storočí a celá dispozícia suterénu je z jednej stavebnej etapy. Nadzemná časť objektu zanikla pri veľkom požiari mesta v roku 1521. V tom čase bol jednoposchodový, na prízemí dvojtraktový, s priechodom na ľavej strane, kde ústila aj chodba zo suterénu. V druhej vývojovej etape v druhej polovici 16. stor. vzniklo nové prízemie s valenou klenbou s lunetami, ktoré jednoznačne vychádzajú z neskorogotických sieťových klenieb. V rámci pamiatkového fondu mesta ju pokladáme za unikátny príklad logického vývojového nadviazania renesančného slohového výrazu na staršiu neskorogotickú tradíciu. Na poschodí bola pôvodne rano-renesančná dispozícia prebudovaná v nasledujúcej etape v prvej polovici 17. stor. V nej bol zaklenutý prejazd na prvom poschodí s valenou klenbou so širokými lunetami a všetky klenby na poschodí pochádzajú z tohto obdobia. Z konca 18.stor. pochádzajú predovšetkým vyrezávané, ploché, trámové stropy nachádzajúce sa vo veľkých sieňach. V 20. stor. boli arkády – podlubia zamurované pre obchodné účely. Nachádzalo sa tu holičstvo a neskôr obchod s látkami Martina Rothmana.
V strednej časti domu sa na prízemí nachádza doteraz neporušená renesančná miestnosť so sieťovou klenbou. Je to jednoposchodová budova s trojosovou fasádou a arkádami v prízemí. Na poschodí vestibulu sa taktiež zachovala pôvodná klenba. Dom má najskôr gotický suterén, renesančné prízemie a klasicisticky prestavané poschodie. V roku 1963 bol objekt zapísaný do ÚZKP ako KP č. 1410/0. V roku 1993 budovu komplexne zrekonštruovali aj s novou vysokou strechou doplnenou tromi vikiermi otvorenými do námestia. Autorom návrhu rekonštrukcie bol Ing. arch. Peter Dunajec. Objekt sa využíva pre administratívne účely a v prízemí sa nachádza aj predajňa.

Zdroj: Mgr. Jozef Moravčík, Mgr. Peter Štanský. Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.