09 Starý cintorín (SK) — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

10/12

09 Starý cintorín (SK)

premietanie (slideshow)
09 Starý cintorín (SK)

09 – Starý mestský cintorín v Žiline

Turistická informačná tabuľka č. 09 s QR (Quick Response) kódom na Starom mestskom cintoríne
(Foto: 13. 3. 2014)

Starý cintorín v Žiline: Od čias uhorského kráľa Kolomana (1095 – 1116) sa museli zomrelí pochovávať iba na vysvätenej pôde, t. j. pri cirkevných stavbách – kostoloch. V Žiline boli v stredoveku iba dve také miesta – Kostol sv. Štefana – kráľa, ktorý vznikol niekedy začiatkom 13. storočia a farský kostol, teraz Katedrála Najsvätejšej Trojice na Hornom vale – vznikol niekedy po roku 1250. Najstaršie hroby pri Kostole sv. Štefana-kráľa sa podľa archeologických nálezov dajú datovať na rozhranie 12. – 13. stor. Najstaršie hroby pri farskom kostole sa nepodarilo objaviť, pretože boli poškodené neustálym opakovaným pochovávaním v tesnej blízkosti múrov kostola a podarilo sa z nich objaviť iba voľne položené lebky; najhlbšia bola až v hĺbke 3 m vedľa piliera spevňujúceho južný múr pravouhlej svätyne staršieho kostola. Pri kostole farskom sa prestalo pochovávať v roku 1879.
Mestský cintorín – terajší starý cintorín bol zriadený v roku 1707 a v roku 1898 bol ešte rozšírený. V priestore cintorína sa pochovávalo už od roku 1697, kedy mesto postihla morová epidémia a 150 zomrelých museli pochovať mimo mesta. Uložili ich na mestských poliach, na Šefranici. Postavili tu aj Kaplnku sv. Magdalény, kde občan Diviny Andrej Hutko umiestnil obraz Blahoslavenej Panny Márie Loretánskej, dovezený v roku 1719 z Ríma. Začiatkom 20. storočia (1901) tu postavili novú márnicu. Väčšie plochy pôvodne určené pre rozšírenie cintorína boli však zabraté pre stavbu Sokolovne, obytnej kolónie Svojdomov atď. Dôležitou architektonickou pamiatkou je Dom smútku, projektovaný architektmi Ladislavom Bauerom a Antonom Stolárikom v roku 1958, ktorý je od roku 2008 zapísaný do Zoznamu pamätihodností mesta pod číslom 01. Päť mozaikových okien v obradnej sieni bolo urobených podľa návrhov akad. maliara Fera Kráľa a akad. mal. Andreja Barčíka. Autorkou umelecko-remeselníckych prác a výrobkov v interiéri je Ing. arch. Cimmermannová.
Súčasťou starého cintorína bol od roku 1914 aj vojenský cintorín. Pochovávali tu obete cholerovej epidémie, na ktorú zomierali vojaci nielen rakúsko-uhorskej armády, ale aj iní, najmä zajatci, ktorí boli ubytovaní v tzv. “cholerových barakoch“. Pre prvých zomrelých z cholerových barakov postavili už v roku 1914 pomník, ktorý niesol aj symbolický názov „Prvé obete svetovej vojny 1914“. Počet zomrelých vojakov a zajatcov umiestnených v žilinských cholerových barakoch stúpal natoľko, že priestor na mestskom cintoríne už nemohol stačiť. V roku 1915 vznikol nový vojenský cintorín západne od pôvodného, na bývalom pasienku, pri trati Žilina – Rajec. Tento mal už charakter vojenského cintorína. Krásu a dôstojnosť tohto vzorne udržiavaného cintorína dotvárali vysadené smutné vŕby a tuje, v ktorých tieni spalo svoj večný sen až 1276 vojakov, obetí neľútostných bojov troch mocností – Ruska, Nemecka a Rakúsko-Uhorska. Najvýraznejšou dominantou vojenského cintorína bol majestátny centrálny pamätník postavený v roku 1920 na počesť všetkých vojakov odpočívajúcich na cintoríne v Žiline. Tu sa každoročne slávil Sviatok všetkých svätých a potom nasledovalo osvetlenie všetkých hrobov. Žilinský vojenský cintorín sa stal všeobecne známym, kde každoročne prichádzali návštevníci z domova i zo zahraničia. Na tomto cintoríne bol pochovaný tiež legionár česko-slovenských légií v Rusku, veliteľ žilinskej posádky a 18. pešej brigády, brigádny generál Karel Urbánek (1878 – 1937). Vedľa starého cintorína postupne vznikol „nový“ ako mesto rástlo, začal sa rozširovať západným smerom k vojenskému cintorínu, až sa začalo pochovávať na miestach, kde boli pôvodne vojenské hroby. Poslednú ranu utŕžil cintorín obetí prvej svetovej vojny budovaním I. etapy estakády. Vtedy zabrali nielen veľkú časť vojenských hrobov, ale ani centrálny pamätník neušiel svojmu osudu. Pôvodne ho mali preniesť na nový cintorín pod Hradiskom, ale napokon ho úplne zničili. Na nový cintorín sa preniesli iba pozostatky generála Urbánka a niekoľko ďalších vojakov.

Zdroj: Mgr. Jozef Moravčík, Mgr. Peter Štanský. Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 857

[0] Komentárov

Pridať komentár