Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Rozhlasový vysielač Žilina

Spoznávame Žilinu (77. a 78. časť)
(Foto: 25. 9. 2013)

Technické zariadenie rozhlasového vysielača Žilina bolo umiestené za mestom v časti nazývanej Na Hlinách. Stavba vysielača sa začala v roku 1953, kedy vlastníkom polí zo Závodia vyvlastnili pozemky s celkovou výmerou viac ako štyri hektáre. Oblastná správa rádiokomunikácií tu postavila 60 metrov vysoký anténny stožiar a nízke drevené prevádzkové budovy. Prvým vedúcim vysielača bol Anton Múčka.
Podľa rozprávania Ing. Antona Knihu, druhého vedúceho vysielača v rokoch 1959 až 1975, patril vtedy vysielač pod Správu diaľkových telekomunikačných a rádiokomunikačných spojov. Rozhlasový vysielač TESLA Hloubětín SRV 3 bol v prevádzke na stredných vlnách s frekvenciou 401 kHz s výkonom 3 kW. V Žiline nebolo štúdio, ale signál prichádzal cez kábel z rozhlasového štúdia v Bratislave a zo Žiliny sa vysielal jednotný celoslovenský program „Bratislava“. Napájanie objektu bolo z verejnej elektrickej siete a k dispozícii mal aj dieselelektrický agregát ako náhradný zdroj v prípade výpadku elektrickej energie. Na fotografii (nie je v prílohe) je vidieť vysielač v mestskej časti Hliny V. Základná škola na Ulici Vendelína Javorku so školskou jedálňou, viditeľná v dolnom ľavom rohu, bola otvorená 1. Septembra 1961. Vpravo je 8-poschodový bytový dom na Hlinskej ulici č. 18. V areáli vysielača sa nachádzal v blízkosti stožiara drevený domček s vysielacím zariadením a vpravo od neho zas garáže. Vo väčšej drevenej budove pri vchode do areálu boli obslužné a prevádzkové priestory. Stožiar vysielača bol pre zabezpečenie stability kotvený oceľovými lanami do troch betónových kotviacich blokov v rozostupe 120 stupňov. Na nasledovnom obrázku z roku 2013 je vidieť miesto na sídlisku Hliny V, kde sa pri dome na Ružovej ulici zachoval zvyšok kotviaceho bloku.
Začiatok vysielania v pásme veľmi krátkych vĺn (VKV1) z vysielača Žilina 1. apríla 1961 je spojený s výstavbou ďalšieho stožiara a dvoch rozhlasových frekvenčne modulovaných vysielačov s výkonom 1 kW. Prvý vysielal na frekvencii 39,5 MHz ten istý program ako stredovlnný vysielač. Druhý vysielač preberal program dlhovlnného vysielača Česko-Slovensko, premenovaného od roku 1971 ako Hviezda. Po odchode Ing. Antona Knihu v roku 1975 sa stal tretím vedúcim vysielača Ing. Kniebügel.
Sovietski vojaci pri zásahu vojsk Varšavskej zmluvy v Česko-Slovensku 21. augusta 1968 obsadili rozhlasové strediská na Slovensku a zastavili ich vysielanie. V nasledujúcich dňoch sa pokračovalo vo vysielaní z utajovaných provizórnych štúdií. Pracovníci žilinského vysielača sa pripojili k tomu to vysielaniu a niekoľko dní vysielali pomocou náhradného malého strednovlnného lokálneho vysielača TESLA Hloubětín SRV 1 s výkonom 1 kW prevezeného autom zo Žiliny na Fačkovské sedlo do bývalej chaty Energetik patriacej Slovenským elektrárňam.
Rozhlasový strednovlnný vysielač Žilina bol pre pokračujúcu výstavbu sídliska Hliny V zrušený a presťahovaný do neďalekej obce Hôrky. Nový vysielač Žilina-Hôrky bol budovaný podnikom Správa rádiokomunikácií v Bratislave. Do prevádzky ho uviedli v roku 1975 so 60-metrovým anténnym stožiarom na frekvencii 701 kHz s výkonom 6 kW. Vysielač bol dňa 16. júla 1986 preladený na frekvenciu 567 kHz a zvýšil sa jeho výkon na 7 kW. Vysielanie na stredných vlnách z Hôrok bolo ukončené dňa 20. januára 2008 z dôvodu neefektívnej prevádzky a kvality šírenia signálu na stredných vlnách. Plán na jeho prebudovanie na digitálne DRM vysielanie sa zatiaľ nerealizoval.

Zdroj: Žilinský večerník, č. 39, str. 18 (1. časť) a č. 40, str. 18 (2. časť). Spoznávame Žilinu (77. a 78. časť) - Rozhlasový vysielač Žilina. Autori: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský.
Zdroj: Spomienky Ing. Antona Knihu – rozhovor 29. júla 2013, knižné publikácie.


Zväčšiť mapu