Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Ľudovít Stárek

Stárkova ulica v Žiline – Kolónia Svojdomov
(Foto: 15. 6. 2013)

Stárkova ulica sa nachádza v obytnej štvrti Svojdomov. Ulica je rovná, dlhá asi 280 metrov. Vymedzená je križovatkou s Ulicou Martina Rázusa a križovatkou s Murgašovou ulicou. Na ulici sú postavené rodinné domy.

Ulica je pomenovaná podľa Ľudovíta Stárka, mestského archivára a správcu biskupského sirotinca v Žiline. Ľudovít Stárek (30. 3. 1803 Bratislava – 22. 3. 1863 Trenčín) študoval na nižšom piaristickom gymnáziu v Trenčíne. Vyššie gymnázium absolvoval v Nitre, kde pokračoval v štúdiu teológie v seminári. Po kňazskej vysviacke v roku 1826 pracoval v kancelárii diecéznej administratívy Nitre. Neskoršie pôsobil v Žiline, kde vykonával funkciu kaplána, neskôr ho vymenovali za riaditeľa biskupského sirotinca a povýšili na titulárneho opáta. Súbežne vyučoval na žilinskom nižšom gymnáziu. Popri pastoračných povinnostiach venoval pozornosť dejepisu. V Žiline usporiadal mestský archív a spracoval jej prvé dejiny mesta Žiliny. Od roku 1855 pôsobil ako riaditeľ gymnázia a titulárny opát v Trenčíne. Venoval sa i histórii, propagoval kult trenčianskych pustovníkov sv. Andreja-Svorada a Benedikta. V publikačnej činnosti dopĺňali práce venované obnovenej Mariánskej kongregácii, pustovníkom sv. Andrejovi-Svoradovi a Beňadikovi, majiteľom Košeckého hradu a Matúšovi Čákovi. Okrem duchovnej práce Stárek ovplyvnil aj architektonický ráz Trenčína. Najprv opravil kostol a prestaval farskú budovu. S jeho menom je spojené založenie župného špitála a zalesnenie dovtedy holých kopcov v okolí Trenčianskeho hradu (lesopark Brezina). V oblasti historického výskumu v roku 1852 znovuobjavil rímsky nápis na hradnej skale z roku 179. Ľudovít Stárek pôsobil v Trenčíne až do svojej smrti, dňa 22. 3. 1863. Jeho život a dielo pripomínajú v Trenčíne dve pamätné tabule, v Žiline a Trenčíne pomenovali po ňom ulicu.