Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Židovský cintorín a ceremoniálna hala

Spoznávame Žilinu
(Foto: 8. 9. 2017)

Žilinský židovský cintorín bol založený v roku 1852. Nachádza sa na začiatku Jesenského ulice. Železná vstupná brána je trojosová, s trojuholníkovým štítom a hebrejským nápisom. K ceremoniálnej hale sa ide cez topoľovú aleju. Súčasťou haly sú dve bočné budovy. V jednej z nich býva správca cintorína. Ceremoniálnu halu postavili v roku 1936 podľa projektov architekta Júliusa Steina. V jednoduchom interiéri s kazetovým stropom sa nachádza katafalk pre truhlu a miesta pre pozostalých. Na prednej strane vidíme nápis v hebrejčine a pod ním v slovenčine: „Pán Boh dal, Pán Boh vzal, velebené nech je meno Hospodinovo na veky vekov“. V ceremoniálnej hale sa vykonávajú posledné rozlúčky so zosnulými, zároveň slúži aj ako pietna miestnosť. V tejto veľkej impozantnej hale postavili v roku 1952 podľa návrhu Ing. arch. Jozefa Zweigenthala. Pamätník žilinských obetí holokaustu. Ide o 5,5 metrov vysokú pyramídu pokrytú čiernou švédskou žulou. Na stenách haly sú veľké biele mramorové tabule s menami 2668 židovských mužov, žien a detí, ktorí zahynuli v období počas II. svetovej vojny. Každoročne sa tu koná smútočná tryzna za šesť miliónov umučených Židov počas holokaustu. Ceremoniálna hala je priechodná bloková stavba s troma vstupmi a výstupmi, cez ktoré sa vchádza na cintorín. Stredom cintorína vedie chodník lemovaný stromami. Cintorín leží na rovnom teréne, po celom obvode je ohradený pevným múrom. Veľkosť cintorína je 40 ×180 metrov a nachádza sa tu viac ako 1450 hrobov. Asi uprostred sa nachádza najstaršia časť cintorína zo začiatku druhej polovice 19. storočia. Najstaršie náhrobné kamene (macevy) sú vyrobené z pieskovca, vplyvom počasia sú však značne poškodené a texty sú málo alebo nečitateľné. Macevy sú nízke, majú tvar kvadrátu a horné ukončenie je oblúkovité, trojuholníkové, prípadne sú okrídlené. Tvarom pripomínajú Mojžišove kamenné dosky Desatora. Neskoršie sa tvar náhrobníkov menil. Boli už vyššie, vyhotovené sú z betónu, žuly a mramoru. Náhrobníky sú štíhle a vysoké, zložené z dvoch častí – podstavca a stély. Na cintoríne sú stély z betónu, žuly, mramoru, ale aj honosné z čierneho granitu. Sú tu aj náhrobné kamene, ktoré sa skladajú z dvoch stél. V takomto prípade, ak ide o rodinný hrob, spravidla má žena vyryté meno na pravej a muž na ľavej stéle. Nájdeme tu aj náhrobníky v tvare pohovky, zlomeného stĺpa, alebo tabuľové. Ide však skôr o dobovú módu v architektúre, ako o nejakú symboliku. Od konca 19. storočia postupne pribúdajú honosné vysoké stély a z medzivojnového obdobia aj rodinné hrobky a mohutné mramorové bloky. Na ich vyhotovení vidieť majetkový pomer zosnulého, ale aj historický vývoj. Bolo to ovplyvnené migráciou mladých ľudí a solventnejšej vrstvy koncom 19. storočia do Žiliny. Na mnohých náhrobníkoch vidieť zručnú prácu kamenárov. Po vojne pribúdali náhrobné kamene bežných tvarov, aké vidíme na iných cintorínoch. Na náhrobných kameňov je možné vidieť rôzne symboly. Vyskytuje sa symbol dvoch žehnajúcich rúk, spojených dvoma prstami. Žehnajúce ruky označujú hrob potomka z kmeňa Kohenov, potomka z kňazského kmeňa. Ďalšími symbolmi sú Dávidova hviezda a krčah s miskou. Tento vyjadruje príslušnosť mŕtveho ku kmeňu Levitov, ktorí boli pomocníkmi kňazov. Z novších symbolov je na náhrobníkoch smútiaca holubica. Z rastlinnej symboliky je najviac používaný symbol smutnej vŕby, ktorý sa používal hlavne na ženské hroby. Pre Židov bol strom symbolom života, ale i smrti. Staršie nápisy sú písané hebrejsky, od konca 19. storočia sa objavuje nemčina, maďarčina a po roku 1918 aj slovenčina. Na začiatku cintorína sú zaujímavé malé náhrobníky vojakov hebrejského vyznania, ktorí zomreli v I. svetovej vojne v žilinskej cholerovej nemocnici. Cintorín pre veľký počet rôznych zachovalých náhrobných kameňov pôsobí veľmi dôstojne. Vďaka starostlivosti ŽNO Žilina patrí medzi najkrajšie cintoríny na Slovensku. Cintorín s ceremoniálnou halou a Pamätníkom obetí holokaustu je ojedinelým súborom pamiatok tohto druhu na Slovensku.

Autor: Patrik Groma. Zdroj: spracované z knižných publikácií, archívnych dokumentov a pripravovanej knihy autora.
Odborná spolupráca: Mgr. Peter Štanský (Štátny archív v Žiline), Jozef Feiler (administrátor Žilina Gallery).

Text prevzatý z webovej stránky www.patrikgroma.eu.