Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Židovský cintorín Liptovský Hrádok – בית הקברות היהודי – Jewish Cemetery in Liptovský Hrádok

Jüdischer Friedhof in Liptovský Hrádok
(Foto: 15. 6. 2012)

Židovský cintorín v Liptovskom Hrádku sa nachádza východne od mesta pri starej ceste smerom na Hybe. Leží na opustenom mieste, ukrytý v lesíku, asi 2,2 km od centra mesta. Desiatky rokov bol neudržiavaný, rozkradnutý a poškodený vandalmi. Cintorín bol znesvätený miestnymi chamtivcami, ktorí rozkopávali hroby a hľadali pravdepodobne zlato. Židia neboli nikdy honosne pochovávaní, majetní a nemajetní boli pochovaní rovnako v bielom rubáši a v truhle z jednoduchých dosiek. V rámci programu Mosty – Gesharim bolo na lúke pod cintorínom vytvorené z lomového kameňa zo Svidova lapidárium, do ktorého boli uložené polámané náhrobky. Na lapidáriu je nainštalovaná pamätná tabuľa. Časť pôvodných náhrobníkov sa nachádza povyše lapidária na cintoríne v lesnom poraste. Tu vidieť rozkopané hroby, poprevracané náhrobné kamene a zvyšky podstavcov po ukradnutých stélach. Len dva náhrobné kamene sú v lese ešte vztýčené. Náhrobné kamene z čierneho granitu boli rozkradnuté, zachovali sa ešte z mramoru a žuly. Staré náhrobníky z pieskovca sa nezachovali, novšie sú z druhej polovice 19. a začiatkom 20. storočia. Na náhrobných kameňoch vidieť peknú remeselnú prácu kamenárov. Majú jemnú ornamentálnu výzdobu s rastlinnými motívmi. Zo symbolov nájdeme smutnú vŕbu, krčah Levitov, žehnajúce ruky Kohenov a zlomenú sviecu. Tradičný symbol Dávidovej hviezdy, často vyskytujúci sa na iných cintorínoch, tu nevidno. Texty sú písané prevažne čisto hebrejsky, ojedinele sú kombinované hebrejsko-nemecky.
Židia v Liptovskom Hrádku sa začali usadzovať koncom 18. storočia. Prichádzali z Liptovského Mikuláša, ale pôvodom boli hlavne z Moravy, kde platil od roku 1727 familiantsky zákon, podľa ktorého sa mohol ženiť len najstarší syn v rodine. Tým bol zastavený populačný rast židovského obyvateľstva. Mĺadší súrodenci, ak si chceli založiť rodiny, museli sa vysťahovať. Sťahovali sa hlavne na Slovensko, kde takýto zákon neplatil a postupne osídľovali Slovensko od západnej strany. V Liptovskom Hrádku našli aj Židia svoje uplatnenie, lebo cisár Jozef II. v r. 1781 im dovolil vykonávať remeslá a obchodnú činnosť. Židovská komunita tu mala židovskú školu a synagógu, ktorá sa však nezachovala. Židovská náboženská obec patrila pod rabinát v Liptovskom Svätom Mikuláši. Ešte v roku 1942 žilo v meste 57 občanov hebrejského vyznania. Počas obdobia holokaustu boli židovskí občania vyvraždení, preživší sa vysťahovali.


Zväčšiť mapu