Židovský cintorín Liptovský Hrádok — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

70/86

Židovský cintorín Liptovský Hrádok

premietanie (slideshow)
Židovský cintorín Liptovský Hrádok

Židovský cintorín Liptovský Hrádok – בית הקברות היהודי – Jewish Cemetery in Liptovský Hrádok

Jüdischer Friedhof in Liptovský Hrádok
(Foto: 15. 6. 2012)

Židovský cintorín v Liptovskom Hrádku sa nachádza východne od mesta pri starej ceste smerom na Hybe. Leží na opustenom mieste, ukrytý v lesíku, asi 2,2 km od centra mesta. Desiatky rokov bol neudržiavaný, rozkradnutý a poškodený vandalmi. Cintorín bol znesvätený miestnymi chamtivcami, ktorí rozkopávali hroby a hľadali pravdepodobne zlato. Židia neboli nikdy honosne pochovávaní, majetní a nemajetní boli pochovaní rovnako v bielom rubáši a v truhle z jednoduchých dosiek. V rámci programu Mosty – Gesharim bolo na lúke pod cintorínom vytvorené z lomového kameňa zo Svidova lapidárium, do ktorého boli uložené polámané náhrobky. Na lapidáriu je nainštalovaná pamätná tabuľa. Časť pôvodných náhrobníkov sa nachádza povyše lapidária na cintoríne v lesnom poraste. Tu vidieť rozkopané hroby, poprevracané náhrobné kamene a zvyšky podstavcov po ukradnutých stélach. Len dva náhrobné kamene sú v lese ešte vztýčené. Náhrobné kamene z čierneho granitu boli rozkradnuté, zachovali sa ešte z mramoru a žuly. Staré náhrobníky z pieskovca sa nezachovali, novšie sú z druhej polovice 19. a začiatkom 20. storočia. Na náhrobných kameňoch vidieť peknú remeselnú prácu kamenárov. Majú jemnú ornamentálnu výzdobu s rastlinnými motívmi. Zo symbolov nájdeme smutnú vŕbu, krčah Levitov, žehnajúce ruky Kohenov a zlomenú sviecu. Tradičný symbol Dávidovej hviezdy, často vyskytujúci sa na iných cintorínoch, tu nevidno. Texty sú písané prevažne čisto hebrejsky, ojedinele sú kombinované hebrejsko-nemecky.
Židia v Liptovskom Hrádku sa začali usadzovať koncom 18. storočia. Prichádzali z Liptovského Mikuláša, ale pôvodom boli hlavne z Moravy, kde platil od roku 1727 familiantsky zákon, podľa ktorého sa mohol ženiť len najstarší syn v rodine. Tým bol zastavený populačný rast židovského obyvateľstva. Mĺadší súrodenci, ak si chceli založiť rodiny, museli sa vysťahovať. Sťahovali sa hlavne na Slovensko, kde takýto zákon neplatil a postupne osídľovali Slovensko od západnej strany. V Liptovskom Hrádku našli aj Židia svoje uplatnenie, lebo cisár Jozef II. v r. 1781 im dovolil vykonávať remeslá a obchodnú činnosť. Židovská komunita tu mala židovskú školu a synagógu, ktorá sa však nezachovala. Židovská náboženská obec patrila pod rabinát v Liptovskom Svätom Mikuláši. Ešte v roku 1942 žilo v meste 57 občanov hebrejského vyznania. Počas obdobia holokaustu boli židovskí občania vyvraždení, preživší sa vysťahovali.

Podľa stránky ÚPN v Súpise Židov z roku 1942 bolo uvedených v Liptovskom Hrádku 57 Židov. V okolitých obciach a mestách bol počet nasledovný: Beňadiková 5, Bukovina 2, Demänová 1, Dovalovo 2, Huty 2, Hybe 6, Jakuboväny 4, Kráľova Lehota 13, Liptovský Svätý Mikulá 1 262, Ľubela 13, Nemecká Ľupča 17, Okoličné 45, Ondrášová 17, Palúdzka 40, Parížovce 8, Podtureň 9, Porúbka 7, Pribylina 8, Ráztoky 4, Sielnica 3, Štrba 15, Svätý Peter, 2, Trstené 2, Važec 21, Vlachy 7, Východná 22, Vyšná Boca 4.
Najbližšie židovské cintoríny sú v Liptovskom Mikuláši, Partizánskej Ľupči a Ružomberku. Synagógy sa zachovali v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku.


Zväčšiť mapu



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 1211

[0] Komentárov

Pridať komentár