Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Akademický sochár Ondrej Lipták

Pamätná tabuľa: Akad. architekt Ferdinand Čapka
(Foto: 3. 7. 2009)

Akademický sochár Ondrej Lipták po absolvovaní Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v roku 1975 prišiel do Žiliny. Začal pôsobiť ako výtvarník v slobodnom povolaní. V Žiline môžeme vidieť od autora bronzovú sochu Alexandra Lombardiniho (2011), reliéfne dosky Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban (1999), Ferdinand Čapka (2008), Alexander Lombardini (2000) a pamätná tabuľa na dome rodiny Lombardini (2010). Mimo Žiliny je autorom monumentálnej plastiky v Banskej Bystrici a monumentálneho výtvarného diela v Nitre. Akademický sochár Ondrej Lipták pôsobí aj ako pedagóg na Základnej umeleckej škole – výtvarný odbor v Žiline.

Pamätná tabuľa akad. architektovi Ferdinandovi Čapkovi je umiestená na ulici Antona Bernoláka. Text na pamätnej tabuli:

Akad. arch. Ferdinand Čapka
15. 8. 1905 Viedeň – 2. 9. 1987 Rajecké Teplice
Projektoval železničnú stanicu, budovu Slovenských elektrární, tržnicu, športový štadión, reprezentačný dom, dom odborov, sídlisko Hliny s Bulvárom a iné stavby, čím architektonicky ovplyvnil tvár Žiliny.
Mesto Žilina – 2008 – Zbor Žilincov

Ferdinand Čapka sa narodil vo Viedni 15. augusta 1905 v rodine stolára. Po štúdiu na umeleckopriemyselnej škole začal v roku 1930 navštevovať viedenskú výtvarnú akadémiu. Štúdium dokončil v Prahe v roku 1935. Od začiatku tridsiatych rokov sa zapojil do prúdu architektonickej moderny, v duchu ktorej realizoval viacero pozoruhodných stavieb. Vo svojej tvorbe vychádzal z funkcionalizmu, ktorý uplatňoval hlavne v mestskom prostredí. V spolupráci s F. Bednárikom v rokoch 1933 – 1938 vznikli diela, z ktorých väčšinu tvorili víťazné návrhy z architektonických súťaží. V Žiline to bola železničná stanica (1937), administratívna budova elektrární (1940). V ďalšom období spolupracoval s Michalom M. Scheerom a k najvýznamnejším stavbám z tohto obdobia patrí tržnica v Žiline z roku 1941 (spolupráca M. Šesták). Do roku 1948 pracoval potom samostatne. V tomto období sa postavil žilinský futbalový štadión, obytné domy súkennej továrne v Žiline a Rajci a turistické chaty vo Vrátnej a na Chlebe. V Žiline bol zamestnaný v Stavoprojekte, kde pracoval až do dôchodok v roku 1980. Tu spracoval na urbanistickej koncepcii sídelného útvaru Hliny I – IV (1957) v spolupráci s L. Bauerom. Z ďalších prác je Dom odborov (spolupráca s Řepom), Vysoká škola dopravná (spolupráca s Bauerom, Meckom, Meckovou a Hejtmánkom 1966). Medzi posledné patrí budova VÚB banky (1979). Okrem týchto stavieb v Žiline má svoje diela aj na iných miestach Slovenska. Za svoju tvorbu architekta mu v roku 1975 udelili cenu Dušana Jurkoviča za súborné dielo.


Zväčšiť mapu