Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Stránske

(Foto: 4. 10. 2009)

Stránske viackrát menilo svoju príslušnosť k panstvám. Pôvodne patrilo do rajeckého panstva, neskôr sa stalo kráľovým majetkom. Prvýkrát je listinne doložené roku 1368 ako rozvinutá dedina (possessio Stranska), pre ktorú miestny zemepán Dominik z gemerského šľachtického rodu Balogovcov žiadal povolenie na stavbu farského kostola. Balogovci získali Stránske okolo roku 1360 od kráľa Ľudovíta ako dar za preukázané služby. Ale už roku 1376 vymenili Stránske za kráľovské majetky v Novohradskej župe. Takto sa obec dostala z rúk zemepánov do kráľovej držby.
Obec začas patrila hričovskému panstvu, potom župnému strečnianskemu panstvu. V jeho príslušenstve sa spomína v rokoch 1456 (possessio Stranske), 1483, 1508 i 1520. Roku 1456 sa Stránske uvádza ako majetok hradu Lietava. Počas panstva Kostkovcov na Lietave bolo v obci roku 1539 16 sedliakov, roku 1543 16 roľníckych usadlostí, 15 rodín (z nich bolo jedno nemecké meno Bart), 6 želiarov a 1 richtár.
Z panstva Turzovcov bolo v Stránskom roku 1604 16 sedliakov. Urbár lietavského hradného panstva z roku 1626 zachytáva v Stránskom 16 sedliakov, 8 nemajetných želiarov (domkárov) a 3 podželiarov (sluhov). V obci sa vyskytovali tieto priezviská: Bartík, Barto, Bierčak, Bučko, Čičkan, Ďurčo, Ďurian, Hlodík, Jokel, Kováč, Lio, Majtan, Mateje, Nemec, Rojík, Rojiček, Ščasný, Toman, Vicho, Vojko. Po rozdelení lietavského panstva roku 1628 podiel Lengyelovcov v druhej polovici 17. storočia záložným právom dostal sa ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Selepčénimu, ktorý roku 1684 svoj podiel na lietavskom panstve testamentárne venoval jezuitom na založenie ich domu v Žiline. Z jeho nadácie bola založená žilinská rezidencia jezuitov, ktorá dostala majetkový podiel v Stránskom. Urbár žilinského jezuitského domu z roku 1688 uvádza v Stránskom 5 svojich sedliakov (Rojko, Chlba, Roháč) a jedného želiara (Ledabol). Po dočasnom zrušení jezuitskej rehole 1773 ich majetkový podiel v Stránskom prešiel naspäť na príslušníkov rodiny predchádzajúcich držiteľov.
V čase Tereziánskeho urbára roku 1770 Stránske malo 21 3/16 sedliackych usadlostí, 90 sedliakov a 7 želiarov. Zemepánmi v Stránskom roku 1798 boli grófi Balaša, Peréni, rófka Zaffyrova, barón Kališ a zemania Pongrác, Zabaffy, Huljak, Baroš, Beňovský. V obci bývali len Zabaffy a vdova Barošová. Roku 1861 zemepánmi tu boli Balaša, Zay, Pongrác, Ordódy, Beňovský, Huljak, Kuliffay. Z nich v obci býval len posledný. Po zrušení poddanstva lesné komplexy získal kúpou veľkostatkár Popper. Poľnohospodárska pôda sa postupne dostala do rúk miestnych roľníkov.
Obec mala dve obrazové pečate v 18. storočí. Nedatovaná pečať s priemerom 36 mm bola použitá v roku 1774. V obraze je patrónka miestneho kostola svätá Helena s krížom v ruke, v pozadí menšia postava akoby s motykou (kopáč pri hľadaní Ježišovho kríža?) Kolopis: + SIGILLVM PAGI STRANSKO. Nedatovaná pečať (priemer 24 mm) zodpovedá pečatidlu z roku 1784. Na pažiti (medzi dvoma vetvičkami sa vzpína jednorožec (kôň) na zadných nohách. Kolopis: SIGIL(LVM) ? P(OSSESSIONIS) ? SZTRANSZKE. Roku 1993 obecný úrad dal zhotoviť agentúre TOKO v Bratislave obecný erb. Erb vychádza zo zobrazovania svätej Heleny v gotickom umení na Slovensku. Postava svätej Heleny je celá biela, má bohato riasené rúcho, na hlave cisársku korunu a v rukách drží svätý Kríž. Pozadie erbu je tmavomodré, koruna a kríž sú zlaté. Vlajka Stránskeho je bielej farby, po okrajoch lemovaná modrým pásikom. Uprostred nesie obecný erb. Ukončená je troma cípmi, t. j. dvoma zástrihmi.
(Text prevzatý z web. stránky: www.stranske.host.sk.