Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Teodózov kaštieľ v Súľove

Národná kultúrna pamiatka
(Foto: 7. 8. 2008)

Kaštieľ patril panstvu Dolný dvor. Bol postavený koncom XVI. a začiatkom XVII. storočia. Predpokladá sa, že stojí na ešte starších základoch. Prístupný bol zvonku drevenou pavlačou, aj priamym vchodom na prízemí. V kaštieli nájdeme letopočty na štyroch rôznych miestach, to je svedectvo o stavbe a postupnej prestavbe kaštieľa.
Rok 1603 je prvým záznamom. Vstupný portál má príbuzné motívy ako bytčiansky svadobný palác. Líši sa v niektorých prvkoch. Aj vnútorné miestnosti majú odlišné dispozície od bytčianskej stavby. Zaujímavý je letopočet 1660; vidieť ho na kamennom schode pred pavlačou. Na futre, na poschodí, sú iniciály T.S.H.G. A.D. 1660, inciály sú opäť mená staviteľov: Teodóz Sirmiensis, Helena Guzovičová v roku Pána 1660. Datovanie 1861 možno vidieť zvonka v kamennej obdĺžnikovej tabuľke na východnej strane pod strechou, na konci dvorcovej časti.
Tento, tzv. Teodózov kaštieľ po súľovských zemepánoch vlastnil Jozef Raška. Správcom bol Mikuláš Semera z Budapešti. Po Mikulášovej smrti majetok prešiel na jeho manželku Rozáliu, ktorá bola tútorkou maloletého syna Štefana. Od Štefana Semeru pozemok aj kaštieľ odkúpili spoločne súľovskí občania v roku 1930. Odkúpiteľov bolo 69 a panstvo bolo rozdelené na 147 čiastok. Kaštieľ pripadol len dvom zo všetkých kupcov -- Štefanovi Šefarovi a Jurajovi Durajkovi, ktorí s rodinami začali v kaštieli bývať a museli ostatným vyplatiť podiely.
Štefan Šefara mal manželku Adelu Križanovú. Jej rodičia boli mlynármi v "dolnom mlyne," v Súľove. Hneď pri bráne zriadili pohostinstvo s ubytovaním na poschodí. Zakúpiť väčšiu časť kaštieľa nebola ľahká záležitosť. Podiely sa museli vyplácať od krčmárenia. Mária Šefarová v krčme zastupovala, nocľaháreň na poschodí v prenájme Slovakoturu mala tiež na starosti, počet postelí dosahoval stovku. V polovici päťdesiatych rokov XX. storočia súkromné pohostinstvo prevzal štát (Jednota), Šefarovská časť kaštieľa 1995 prešla kúpou do vlastníctva nového majiteľa (Ing. Jozef Haroník). Pani Katarína Durajková bývala v kaštieli ako posledná, zomrela 1985. Odvtedy v kaštieli už nikto nebýva. Stavba je v zlom stave, využívajú sa z nej len pivnice. Kaštieľ bol viackrát predmetom skúmania pamiatkárov. Celkový prieskum bol až v roku 1982. Tento prieskum rozlíšil až šesť stavebných etáp v histórii tohto kaštieľa: I. – ranorenesančná, koniec XVI. storočia. II. renesančná – vymedzená rokmi 1603 – 1618. III. neskororenesančná – okolo roku 1660. IV. baroková – druhá polovica XVIII. storočie. V. stavebné úpravy v XIX. storočí. VI. stavebné úpravy v XX. storočí. Výskum popisuje všetky zmeny vykonané v interiéri, všetky zvláštnosti, dobové vzácnosti (napr.: zachované klenby, štukový svorník klenby, drevené vstupné portály do suterénu, kamenné portály do miestností na poschodí, trámové stropy, baroková vstavané skrine, datovanie na portáloch. Možno sa nájdu prostriedky, aby sa aj tento kaštieľ zaskvel v plnej kráse.

Text bol prevzatý z web. stránky obce Súľov-Hradná www.sulov-hradna.sk