Fórum Žilina gallery

Ochrana historickej pamiatky – Žilinského hradu

V súčasnosti sme svedkami toho,  že v bezprostrednej blízkosti historického jadra Žiliny vznikajú moderné stavby, ktorých vzhľad a rozmery istej časti Žilinčanov pripadajú prinajlepšom kontroverzné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že historické jadro Žiliny je lokalita so stavebnými pamiatkami, ktorých vznik je datovaný od 14. storočia. Ako dnes vidíme, pod zemským povrchom možno nájsť základy stavieb aj z 13. storočia. Básnici by možno napísali, že na občanov Žiliny tu „dýcha“ až deväť storočí.

Myslím, že nie je potrebné sa pýtať, či chceme historické jadro Žiliny považovať v prvom rade za kultúrnohistorické dedičstvo s neoceniteľnou hodnotou pamiatok, určených na obdiv a poznanie minulosti, alebo ako štvrť plniacu funkciu nákupného centra.

Ak platí prvá možnosť, je potrebné zachovať dôstojnosť historického jadra. Dôstojnosť znamená, aby boli pamiatky uchované, v zachovalom stave a teda podiel komerčnej zložky v tejto lokalite nenarušoval ich hodnotu, estetickosť, ale aj vznešenosť, čiže niečo vyvolávajúce expresivitu, veľkoleposť, obdiv. Z historického hľadiska možno uviesť, že mestské jadro je jedinečnou pamiatkou a akékoľvek búranie stavieb z 14. – 19. storočia by bolo škodlivým zásahom, ktorým zachovanú históriu nikdy nevrátime späť.

Ak by mala platiť druhá možnosť, načo teda investujeme finančné prostriedky do uchovávania a rekonštrukcie jadra? Stačí na jeho mieste postaviť jeden veľký hypermarket. A s tým by, myslím si, žiaden zo Žilinčanov nesúhlasil, aj keď niektorí cudzí podnikatelia, ktorých cieľom je postaviť obchodné domy čo najbližšie k stredu mesta, by s tým nemali problém. Každopádne takáto možnosť nehrozí, keďže je jadro vyhlásené za MPR.

Je potrebné doplniť, že po r. 1945 začalo bolo potrebné začať s jeho rekonštrukciou. V r. 1957 bola vypracovaná štúdia Štátneho projektového ústavu Bratislava, neskôr ďalšie štúdie (1974 , 1982, 1985 – 87). V r. 1987 bolo mestské jadro vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, čím sa zvýšila miera jeho ochrany. Keď boli plány pripravené, čakalo sa na začiatok rekonštrukcie, ktorá závisela od finančných prostriedkov.

Skupina Žilinčanov v r. 1988 vyzvala vedenie mesta, aby počas rekonštrukcie dostali meštianske domy štítové strechy, aké mali domy pred požiarom v r. 1886. Tiež žiadali vhodne zladiť funkcionalistické objekty s dominujúcou renesančnou kompozíciou námestia. V duchu tejto koncepcie sa obnova mestských domov uskutočňovala.

Aby sme zachovali históriu, je nutné ponechať domom renesančný, barokový (atď.) výraz. Ostatné objekty (funkcionalizmus, súčasný sloh) je preto vhodné zladiť tak, aby dotvárali prostredie a nie aby ho modernizovali, príp. znehodnocovali.

Toto sa týka nielen Mariánskeho námestia, ale celého jadra. A dokonca i jeho bezprostredného okolia. Aby mestské jadro skutočne pôsobilo dôstojným a vznešeným dojmom, aby sa umocnila jedinečnosť histórie zachovaná až do súčasnosti, a tým jadro plnilo kultúrnohistorickú funkciu, je necitlivé a drzé zatieniť historicko-estetickú vedutu jadra robustnou  stavbou bez architektonickej hodnoty alebo „ukradnúť“ jeho historické súčasti (hrad) a umiestniť ich do komerčnej novostavby, ktorá sotva bude objektom vhodne dotvárajúcim pamiatkové prostredie.

Ako najvhodnejšie riešenie považujem zachovanie budovy Starej fary z r. 1777 a utvorenie otvorenej archeologickej lokality v priestore hradu. Aj keď stará fara prešla prestavbou, je to historická budova staršia ako mnohé domy z 1. polovice 20. storočia, označované za cenné pamiatky architektúry. Za chybný argument pre jej zbúranie považujem názor, že ide o hlinenú stavbu. V Žiline boli v minulosti aj hlinené domy a tie si rovnako zasluhujú uchovanie ako kamenné. Vybudovaním obchodného domu nad pozostatkami hradu budú múry hradu prístupné len návštevníkom obchodneho domu, čo môže obchodníkovi zvýšiť jeho súkromný zisk. Považujem za nedôstojné voči histórii, voči myšlienke uchovania jedinečného dedičstva i voči kultúrnemu turizmu, aby tu stála táto novostavba na mieste objavu storočia.

Podľa mne známych okolností však som nútený konštatovať, že nad cieľom uchovávať histórie a oceňovať pamiatky vládnu peniaze, túžba po moci. Všetko ostatné, vrátane veľkých rečí o ochrane pamiatok je len nástrojom na dosiahnutie týchto dvoch primitívnych cieľov.

Suhlasim, pretoze uz prvy dojem pre navstevnika je dolezity a preto by sa rekonstrukcia zel. aj aut. stanice mala uprednostnit. A co sa tyka hradu tak jednoznacne som proti obchodnemu centru, centier je v Ziline dost, hrad je len jeden. Jedine co by sa na mieste naleziska mohlo postavit a mne by sa to osobne pacilo , je nejaka rekonstrukcia povodneho hradu. Vela sa asi o vyzore hradu nezachovalo, ale aj napriek tomu by sa mohol vypracovat projekt noveho hradu tak aby konstrukcne aj vizualne zapadol do historickeho centra.

panorama naleziska 5.jula 2008 vo vysokom rozliseni

Do wiki sme pridali pridali článok "Stará fara a Žilinský hrad - dejiny, kauza, zbúranie" od žilinského historika Petra Šimka. O histórii mesta, Žilinského hradu, barokovej fary, o developeroch čo vládnu mestu a troch podvodoch na občanoch. 

Odkaz: http://zilina-gallery.sk/wiki/Star%C3%A … C3%BAranie